Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Navigace
 Navigace
Portal Portal
Fórum Fórum
 Novinky
Kategorie Kategorie
Archív Archív
 Stáhnout
Poslední Poslední
Hledat Hledat
Top 10 Top 10
 Nástroje
Nová témata Nová témata
kB kB
Vzkazy uživatelů Vzkazy uživatelů
Kalendář Kalendář
Album Album
Odkazy Odkazy
 O nás
FAQ FAQ
O moderátorech O moderátorech
Seznam uživatelů Seznam uživatelů
Uživatelské skupiny Uživatelské skupiny
Statistiky Statistiky
Hodnocení Hodnocení
Napište nám Napište nám

Nejvíce příspěvků
Člen Zpráv
 helperr   16777210
 jarl   1005
 sigi   977
 Stuka   791
 Střelec   39

Rychlé hledání


[ Rozšířené hledání ]

Nová témata
 Novinky na trhu
od Střelec v 5/5/2019, 17:23

 Ludmila Michajlovna Pavličenková
od Kovtun v 26/12/2018, 10:51

 Bitva o Sevastopol/Nezlomná
od Kovtun v 25/12/2018, 20:27

 Vánoce 2018
od sigi v 25/12/2018, 01:10

 Jiří Mikulecký-JEDEN Z POSLEDNÍCH OBRÁNCŮ VLASTI
od Střelec v 3/12/2018, 20:00


Nové soubory

Žádné soubory v tuto chvíli.


Statistiky
22
yhubopic

19678

Nejnovější obrázky
Název obrázku: Jak je kamufláž důležitá
Odesílatel: Martas2411
Zaslal: 8/3/2016, 12:17
Zobrazeno: 245
Hodnocení: Nehodnoceno
Komentáře: 0

[ Album ]
  Boje v Severnej Afrike (1940 - 1943) II. Odpovědět na tuto novinku Tisk tohoto tématu Informovat mailem o tomto tématu
Zaslal v 7/4/2016, 01:08 od Anonymní
Zprávy
III. Nemci prichádzajú


Tragikomické talianske operácie v Grécku a v Severnej Afrike mali za následok, že Hitler poskytol nemecké jednotky na pomoc svojmu talianskemu spojencovi. Nemecký generál Siegfried Westphal k tomu dodal: „Okrem toho, bolo úlohou nemeckých jednotiek na seba viazať toľko britských jednotiek, koľko bude možné a týmto kryť južnú Európu. Dobiť Egypt alebo prekročiť Suezský prieplav sme v úmysle nemali nikdy.“
Už v januári 1941, teda v čase keď Briti drvili svojim postupom všetko talianske čo im stálo v ceste, presunuli Nemci do oblasti Stredomoria časť 10. leteckého zboru pod vedením generála Geislera. Úlohou zboru bolo podporovať novovzniknutý Afrikakorps (Ďalej len DAK) z letísk na Sicílii. Tento letecký zbor sa neskôr zapojil aj do akcií proti Malte, Juhoslávii a aj proti Grécku.
Napokon vo februári začala operácia Sonnenblume, ktorá znamenala presun nemeckých pozemných jednotiek do Tripolisu. 6. februára 1941 bol generál Rommel povolaný do Hitlerovho hlavného stanu, kde bol poverený velením nového DAK čítajúceho dve mechanizované divízie a to 5. ľahkú a 15. tankovú. O 5 dní neskôr, 11. februára 1941, sa začali v Tripolise vyloďovať prvé jednotky 5. ľahkej divízie - prieskumný prápor a protitankový prápor. Boli okamžite odvelené do predných pozícií, kde mali uskutočniť prieskum v oblasti el – Nofilíja a el – Aghejla. Tankový pluk 5. ľahkej divízie dorazil neskôr, až 11. marca 1941.
Rommel, ktorý prišiel do Tripolisu 12. februára 1941, sa energicky pustil do plánovania a organizovania, pričom jedným z jeho prvých rozkazov bola inštalácia tankových atráp na podvozkoch volkswagenov v talianskych predných líniách, čím chcel zmiasť Britov.
Rommelove rozkazy zneli jednoducho – zabezpečenie obrannej línie a zatiaľ nepostupovať. Mal čakať, predovšetkým na 15. tankovú divíziu, ktorá už bola postupne presúvaná do Afriky. Nemecké velenie počítalo so svojou ofenzívou až za niekoľko mesiacov, pričom tento názor zastávali aj Briti. Keď sa v britských postaveniach stále nič nehýbalo, Rommel bol rozhodnutý, že je čas prevziať iniciatívu. Nechcel dať Britom čas a šancu opevniť svoje pozície a preto už 24. marca jeho prieskumný prápor bez problémov obsadil dôležitú, ale slabo stráženú Agheilu. S 50 tankami a s podporou dvoch talianskych divízií (Brescia a Ariete), ktoré tvorili zadný voj, Rommel postupoval v dvoch smeroch. Pomohla mu neskúsenosť protivníka. 7. obrnená divízia bola koncom februára odoslaná na odpočinok a na zotavenie do Egypta, pričom ju nahradila nová 2. obrnená divízia. Aj skvelá 6. austrálska divízia bola odoslaná do Grécka a jej miesto zaujala austrálska 9. divízia, ktorá bola nedostatočne vyzbrojená a vycvičená. Aj O'Connor bol dočasne vystriedaný generálom Neamom, neskúseným veliteľom.
Rommel začal svoju ofenzívu už 31. marca 1941. Rýchlym a energickým postupom obsadili jeho jednotky 2. apríla Marsá al-Brégu a 3. apríla aj Adžedábíju. Briti boli Rommelovým náhlym a rýchlym nástupom vyvedení z rovnováhy. Benghází boli nútení opustiť už 3. apríla 1941. O'Connor sa rýchlo vrátil, aby pomohol Neamovi. Bohužiaľ pre nich, obidvaja boli zajatí v noci 6. apríla, keď sa ich nestrážené auto omylom ocitlo medzi nemeckými motocyklistami. Nasledujúceho dňa bol zajatý aj veliteľ 6. obrnenej divízie pri Al Makíle, spolu s novou motorizovanou brigádou ako aj ďalšími jednotkami. Nemci vyzerali silnejšie než v skutočnosti boli, pri svojich presunoch využívali nákladné autá, ktoré okrem iného vytvárali mračná prachu vyvolávajúce dojem postupu tankovej kolóny. Briti ustupovali a utekali z Kyrenajky. Bez boja opustili napríklad Tmíní. Nemci ovládli týmto postupom Kyrenajku a mohli sa sústrediť na Tobrúk, ktorý im stál v ceste.
Do 11. apríla keď Rommelova ofenzíva trvala niečo viac než dva týždne, sa väčšina britských vojsk stiahla späť do Egypta. Iba v Tobrúku ostali britské sily (predovšetkým 9. austrálska divízia). Rommel spustil svoj útok na Tobrúk za pochodu 10. apríla. Tento útok však stroskotal, predovšetkým na rozhodnej aktivite britských delostrelcov. Najmä talianske jednotky zaznamenali pri útoku veľké straty. Rommelove snahy k ničomu neviedli, Tobrúk bol síce obliehaný, no stále sa držal. Veľkým prínosom pre obrancov mesta bol príchod konvoja s krycím názvom Tiger, ktorý 12. mája 1941 priviezol 238 tankov, 43 stíhačiek a množstvo zásob a iných zbraní.
Britské velenie sa Tobrúku odmietalo vzdať. Z prístavu sa stala pevnosť, ktorej význam spočíval nielen v tom, že to bol prístav s najväčšou kapacitou v celej Kyrenajke, ale vďaka delám dokázala blokovať okolo 30 km dôležitej cesty Via Balbia. Vďaka tomu museli talianske a nemecké vozidlá tento úsek náročne obchádzať, čím si samozrejme predĺžili cestu. Okrem toho, britské vojská nesedeli nečinne na zadku a z pevnosti uskutočňovali výpady do nepriateľského tyla. Napokon, Tobrúk na seba viazal početné jednotky, ktoré Rommel nemohol nasadiť na prenasledovanie Britov, ktorí mu pred nosom unikali do Egypta.
V prvej polovici apríla roku 1941 začali Rommelove jednotky postupne izolovať Tobrúk tým, že obsadil bez boja Bardíju a Sollum. Rozhodujúci útok na Tobrúk sa mal uskutočniť v noci z 13. na 14. apríl. Útok sa však pre spojené nemecko-talianske jednotky skončil porážkou. Austrálčania postupne zlikvidovali taliansky predstieraný útok, potom hlavný nemecký útok a napokon odrazili svojimi delami aj ranný tankový útok, pri ktorom Nemci stratili z 38 nasadených strojov celých 17. Ďalšie útoky prebiehajúce v nasledujúcich dňoch takisto stroskotali. Rommel sa teda momentálne nepokúšal o ďalšie dobitie tejto pevnosti, ale radšej sa zameral na východ, na priesmyk Halfája, ku ktorému sa nemecké jednotky priblížili už 26. apríla. V tom istom čase nemecké velenie rozhodlo, že útok na východ do oblasti Solluma je momentálne zbytočný a nariadilo nemeckým a talianskym jednotkám konečne dobiť Tobrúk. Útok začal v noci 30. apríla 1941, ktorý však neviedol k dobitiu pevnosti. Nemci utrpeli až príliš veľké straty, predovšetkým na tankoch, čo si Rommel nemohol dovoliť.

IV. Briti nestrácajú dych


15. mája 1941 spustili Briti ofenzívu s krycím názvom Brevity (http://vojna.net/portal/viewtopic.php?t=2180). Ňou chcel generál Wavell dosiahnuť toho, že jeho jednotky zničia čo najviac nemeckej výzbroje a zároveň pripravia pôdu pre nasledujúcu operáciu Battleaxe, do ktorej vkladali Briti veľké nádeje. Britským vojskám sa počas operácie Brevity podarilo dobiť priesmyk Halfája a aj pevnosť Capuzzo (ktorú však následne stratili), no v celkovom výsledku sa dá táto operácia zhodnotiť ako neúspešná. Rommel vedel, že priesmyk je pre neho životne dôležitý ak chce obliehať a následne dobiť Tobrúk. Nemecký protiútok z 27. mája 1941 vytrhol z britského držania Halfáju, pričom Nemci zmenili priesmyk na zamínovanú a opevnenú oblasť. Kolega Herbert spracoval britskú ofenzívu s názvom Battleaxe vo svojom článku (http://vojna.net/portal/viewtopic.php?t=2196) , preto sa k nej nebudem až tak vyjadrovať.
V skratke dodám, že v dňoch 15. až 17. júna 1941 spustili Briti operáciu, v ktorej mali hlavnú úlohu tanky na obidvoch stranách. Briti mohli nasadiť do boja okolo 200 tankov, predovšetkým Matildy a tanky Crusader. Spojené nemecko-talianske jednotky mali k dispozícii približne rovnaký počet tankov, avšak asi len polovica ich tankov boli Pz III. a Pz. IV. Briti vyrazili v troch kolónach, kedy indické jednotky mali dobiť priesmyk Halfája, 22. gardová brigáda a 4. obrnená brigáda smerovala na pevnosť Capuzzo a v smere na Háfid postupovala 7. obrnená divízia.
Iba v prvý deň bojov stratili Briti rovných 90 tankov pričom Nemci len 12. Veľkou pomocou pri zastavení týchto útokov boli pre Nemcov 88 mm delá, ktoré Rommel použil proti tankom údajne po prvýkrát (keďže tieto delá mali ďaleký dostrel, britské stroje častokrát na nemecké delá svojimi kanónmi ani nedostrelili a už boli zničené). Nemci si pripísali dôležité víťazstvo, udržali Halfáju aj pevnosť Capuzzo pričom zahnali Britov späť do Sídí al-Barrání. V bojoch stratili Briti vyše 100 tankov, pričom straty na ľudských životoch sa blížili k jednému tisícu. Nemecko-talianske sily naopak stratili len 12 tankov a odpísali zhruba 7 stoviek vojakov, či už kvôli zraneniam alebo smrti. V dôsledku neúspechu ofenzívy bol britský generál Wavell vymenený za generála Clauda Auchinlecka.
Jeseň roku 1941 priniesla na severoafrickom bojisku prípravy na nové ofenzívy nielen na strane Nemcov a Talianov, ale aj na strane Britov. Pre Nemcov bolo samozrejme prioritou dobite Tobrúku, ktorý už dlho odolával. Ako zaujímavosť dodám, že od 21. októbra 1941 sa v Tobrúku objavil 11. československý prápor, pod vedením podplukovníka Klapálka a so svojimi 643 mužmi bránil 60 km úsek. Čechoslováci ostali v Tobrúku až do apríla 1942, kedy boli vystriedaní. Počas svojej tobrúckej anabázy 14 Čechoslovákov padlo a 81 ich bolo zranených.
Nový veliteľ britských vojsk generál Auchinleck naplánoval svoju ofenzívu s krycím názvom Crusader na november 1941. A skutočne, 18. novembra 1941 vyrazili britské jednotky do útoku. Jednotky postupovali na západ z Marsa Matrúh a prekročili lýbijské hranice neďaleko Maddaleny. Samotnému postupu mali ešte predchádzať útoky na nemecké letiská, lenže pre zlé počasie a búrky sa táto podpora ofenzívy neuskutočnila. 7. obrnená brigáda postupovala severozápadne na Tobrúk, spolu s 22. obrnenou brigádou po jej ľavici. Okrem toho sa ofenzívy zúčastnili aj jednotky Novozélanďanov, 1. juhoafrickej divízie, 4. obrnenej brigády a napokon aj 7. pešia indická brigáda. Bojiskám opäť dominovali tanky. Do 23. novembra stratili Briti okolo 260 tankov, pričom Nemci len 40 a Taliani odpísali okolo 100 zničených strojov. Straty sa zdajú byť veľké, avšak musíme zobrať do úvahy, že britské jednotky disponovali na začiatku akcie s niečo vyše 700 tankov, kým Rommel a spol. mohli do boja nasadiť asi 170 resp. 150 (talianskych) tankov.
Operácia Crusader pokračovala aj nasledujúce novembrové dni. Narastajúca intenzita bojov spôsobovala vysoké straty na oboch stranách, pričom svoju dominanciu si stále držali tanky a ich vzájomné bitky. Tak napríklad 23. novembra mali Nemci bojaschopných 61 tankov, kým Briti stratili iba 23. novembra celú stovku tankov. Napriek tomu sa britské vojská tlačili k Tobrúku čoraz bližšie. Nemci trpeli nedostatkom zásob a náhradných dielov do techniky.
26. novembra sa uskutočnil tankový útok z Tobrúku, ktorý bol úspešný a prelomil obliehanie prístavu. Avšak vďaka nasadeniu Talianov a Nemcov sa tento porušený kruh znovu uzavrel.
V ten istý deň ustúpila nemecká 21. tanková a na druhý deň 15. tanková divízia späť k Tobrúku. Mali znovu nepriechodne uzatvoriť Tobrúk. To sa Nemcom znovu podarilo až 30. novembra. To však bola labutia pieseň Rommelových tankov v tejto operácii. Čísla boli neúprosné. Rommel vedel, že nemá k dispozícii dostatok pohonných hmôt, munície a ani tankov. Jeho pošramotené tankové divízie sa začali sťahovať na západ. Vedel čo robí, keďže mu velenie na január 1942 sľúbilo nové posily a zásoby. 8. decembra spustili Briti novú sériu útokov s cieľom obsadiť Kyrenajku. Nemci ustupovali, pričom celú dobu im kryl chrbát 15. motorizovaný prápor, zmrsknutý do jednotky o veľkosti 72 vojakov a 5 dôstojníkov, ktorí boli prepravovaní na nákladiakoch. 25. decembra 1941 zviedol Rommel bitku s 8. spojeneckou armádou pri Adžedábiji. 27. decembra tu došlo k veľkej tankovej bitke, do ktorej sa zapojili tanky 1.,7. a 22. obrnenej brigády. Dobre zakopané 88 mm delá spolu s nemeckými tankami narobili z britských tankov šroty a tí následne ustúpili preč. Na bojisku zanechali 136 svojich tankov.
Napriek ústupu Nemci držali v britskom týle Bardíju (padla 2. januára), Sollum (12. január) a aj opevnený a zabarikádovaný priesmyk Halfája, ktorý Osa držala až do 17. januára (aj keď, tu jednotky kapitulovali viac menej pre zúfalý nedostatok jedla a vody).
Britská ofenzíva mala len čiastočný úspech. Síce bola oslobodená posádka v Tobrúku, ale cieľ ofenzívy – vyhnanie vojsk Osy zo Severnej Afriky sa nepodarilo splniť. Briti stratili takmer 800 tankov, Osa okolo 340 tankov (Ako povedal jeden britský vojak: „S Nemcami sme mali rovnocenný výzbroj, avšak oni si ju ako keby viacej vážili. Vyvíjali snahy na odtiahnutie svojich tankov, predovšetkým za tmy. Kým my sme po stretoch bojisko opúšťali, Nemci tam ostali a odťahovali svoju techniku, niekedy aj v prípade nášho úspechu.“). Navyše Briti tým, že ovládli znovu Kyrenajku, predĺžili svoje zásobovacie trasy, čo určite nebola dobrá správa pre unavené jednotky. Avšak operáciu Crusader môžeme vnímať aj tak, že britským jednotkám ukázala, že nemecký DAK na čele s Rommelom je poraziteľný.

V. Rommel útočí


Od začiatku roku 1942 sa vojská Osy preskupovali. Rommel dostával nové protitankové zbrane, tanky ako aj obrnené vozidlá. V tomto momente by som rád napísal niečo o málo o zásobovaní Britov a Nemcov. V roku 1941 vládlo Stredozemnému moru britské námorníctvo. Tento stav trval zhruba od ich odvážneho náletu na taliansku základňu v Tarente. Preto mohli britské konvoje brázdiť v oblasti pomerne nerušene. A čo bolo ešte dôležitejšie, Briti operovali z Malty, pričom mohli ohrozovať aj nemecké konvoje, ktoré smerovali do Tripolisu. Rommelove zásoby preto častokrát končili na dne mora, kým tie britské dorážali do miesta určenia viac menej v poriadku. Len každá 4tá z lodí, ktorá viezla zásoby Rommelovi, prešla. Aj preto zrejme prišlo rozhodnutie, avšak už pomerne neskoré, rozdrviť Maltu. Luftwaffe verila, že ostrov zničí sama. Deň čo deň bola Malta bombardovaná, no Malta vydržala. Briti napokon ovládli Stredomorie, ich lietadlá a ponorky napádali a likvidovali nemecké konvoje do severnej Afriky. Rommel následne nedostával toľko potrebný benzín a muníciu v množstvách, v akých potreboval. Napríklad v auguste 1942, pred svojou poslednou operáciou v Západnej púšti žiadal o 5400 ton paliva a 2300 ton munície. Do konca mesiaca než začal operáciu však Briti potopili asi polovicu všetkých lodí, ktoré mu tieto zásoby prepravovali. Rommel sa musel napokon uspokojiť s tým, že dostal len 1400 ton paliva, čo v prepočte stačilo jednému jeho vozidlu s vojakmi na 240 km resp. 400 km pre ostatné vozidlá.
Vojská Osy boli v druhej polovici januára roku 1942 dostatočne silné nato, aby mohli vyraziť do ďalšej ofenzívy a tiahnuť na východ. Osa disponovala v tomto období s asi 80 tisícami mužov (z toho 50 tisíc Nemcov). Britské velenie Osu tentokrát podcenilo. Jednak tým, že odhadovali silu ich vojsk na len asi 35 tisíc, ale predovšetkým bolo spojenecké káhirské velenie presvedčené, že po tom, čo Rommel ustúpil vyše 800 km na západ, nebudú jeho vojská dostatočne zorganizované a ani dostatočne silné. Preto Briti očakávali, že vo februári budú pripravený na teraz už definitívny útok, ktorý vyženie Nemcov a Talianov preč zo Severnej Afriky raz a navždy.
O to horšie vyznel fakt, že 21. januára vyrazili nemecké a talianske vojská za podpory novo prichádzajúcej Luftflotte II (usadenej na Sicílii) vpred. Rommel zopakoval svoj postup z predchádzajúceho roku a britské jednotky boli donútené znovu ustupovať. Tri obrnené kolóny postupovali najprv s cieľom preskúmať, čo je pred nimi až napokon prešli plynule do útoku. 28. januára získali Benghází a 3. februára Timimi. 6. februára stáli Briti na línii Gazala – Bir Hakeim (čo to o tejto starej pevnosti a jej účinkovaní v nasledujúcej operácií spracoval Destroyman tu http://vojna.net/portal/viewtopic.php?t=1145 a tu http://vojna.net/portal/viewtopic.php?t=1190) pričom táto línia bola iba niekoľko míľ západne od Tobrúku, ktorý boli oslobodený len pred siedmimi týždňami. Briti dokázali postup Osy zastaviť a začali sa opevňovať prípadne budovať mínové polia. Na tejto línii sa napokon fronta ustálila až do mája 1942. Jedným z dôvodov bolo aj to, že Nemci týmto veľkým skokom spotrebovali pomerne dosť paliva, pričom Rommel musel na ďalšie palivo proste počkať. Preto súhlasil so zastavením postupu a prípravou na novú ofenzívu.
Operácia Venezia, ako znel krycí názov tejto akcie, sa mala uskutočniť 26. mája 1942. Hlavný smer útoku mal byť vedený obchvatom z juhu, pričom čelným útokom na britskú líniu mala byť odvedená pozornosť obrancov. Okolo 14tej hodiny sa tak aj stalo. Operácia Venezia trvala až do 21. júna roku 1942. Po tvrdých bojoch priniesla Nemcom úspech, za čo zaplatili stratou vyše 3 tisíc mŕtvych, zranených a nezvestných. Osa navyše stratila okolo 400 tankov. Napríklad taliansky XX zbor mal po ofenzíve len 15 bojaschopných tankov, Nemci asi len 55. 90. ľahká divízia Afrika mala iba 1679 bojaschopných mužov. To Spojenci stratili okolo 50 tisíc svojich vojakov a okolo 1200 tankov. Okrem toho v púšti zanechali okolo 800 tisíc delostreleckých granátov, 13 miliónov nábojov, 6 tisíc nákladných áut ako aj stovky poškodených tankov, ktoré posádky opustili a ponechali svojmu osudu. Britskej 8. armáde sa napriek veľkej snahe podarilo dať po ofenzíve do 1. júla dokopy len 137 bojaschopných tankov, pričom ďalších 42 bolo na ceste z opráv a ďalších 902 tankov čakalo na opravy.
Aby toho neúspechu nebolo málo, 21. júna 1942 ráno stratili Briti Tobrúk. Rommel bol na vrchole. Bol povýšený na poľného maršála. Na to mal vraj odpovedať, že by bol radšej keby mu dal Hitler ďalšiu tankovú divíziu, keďže mal v pláne začať postup na Alexandriu a Káhiru.
Pádom Tobrúku však nemecký postup neskočil. Už 25. júna sa DAK dostal na 50 km k opevnenému Marsá Matrúh, o ktoré následne prebehla v dňoch 26. až 28. júna bitka. Spojenci tu, teraz už pod vedením generála Auchinlecka, ktorý nahradil generála Neil Ritchieho, len tak tak unikli obklúčeniu, pričom spolu s následným ústupom prišli o 6 tisíc vojakov, ktorých zajal DAK. Po dobití Marsa Matrúh nariadil Rommel, aby novo sformovaná Kampfgruppe Briel prenasledovala ustupujúcich Britov. Jej postup však bol zastavený na línii Sídí Adben – Rahmán, pretože bola povolaná naspäť. Mala sa zúčastniť útoku na El Alamein (100 km od Káhiry), ktorý bol pre obidve strany dôležitý, pretože to bolo jediné miesto na ceste do Káhiry a Alexandrie, ktoré sa dalo dobre brániť predovšetkým vďaka svojim prírodným prekážkam, ktorým na juhu dominovalo prepadnuté more soľných bažín a pohyblivého piesku s názvom Katarská preliačina, nepriechodná pre tanky. To bolo pre stratégiu postupu v púšti veľmi dôležité, keďže doteraz vždy existovala možnosť obchvatu cez otvorené krídlo v púšti (ako ukázala napríklad Gazalská bitva, kde Rommel obišiel líniu aby napadol zospodu a následne zozadu brániace sa jednotky). Tu to nebolo možné, Rommel musel vymyslieť niečo iné.
Spojenci si uvedomovali, že to bude obrana (či útok) teraz alebo nikdy. Ak by El Alamein stratili, Rommelovi by v ceste na východ už skoro nič nestálo. 1. júla 1942 Rommel zaútočil. Avšak prílišná vzdialenosť od Tripolisu (asi 2200 km) a od zásob spôsobila, že vojskám Osy chýbali potrebné sily na rozhodujúci prielom. Nemecké zásobovacie kolóny boli napádané britskými lietadlami, ktoré mali v oblasti jasnú vzdušnú nadvládu. Generál Westphal k tomu dodal: „Myslím, že sme ťažením do Egypta, podobne ako Cézar, prekročili svoj Rubicon. Hitlerov zrak sa každý deň upieral do Ruska, čo bola rozhodujúca fronta. Naša úloha preto nebola dôležitá. Bol spokojný, keď sme nemali žiadne problémy, no nevedel nám zaručiť prísun toľko potrebných zásoby do severoafrických prístavov.“ Tak napríklad v júni 1942 dostali vojská Osy z Talianska 4 a pol tisíca ton zásob a 400 vozidiel, kým mesiac predtým, v máji 1942, dostal Rommel k dispozícii až 31 tisíc ton zásob a 2 tisíc vozidiel. To bol obrovský prepad.
Briti tentokrát nesklamali. S vypätím síl (a s masívnou pomocou RAF) sa im podarilo zastaviť Nemcov, ktorý sa neúspešne snažili najprv obísť britské obranné línie aby ich následne skúsili napadnúť čelne pri pobreží. Ani to sa však neukázalo ako úspešné. 5. júla sa Rommel zastavil. Jeho unavené a značne preriedené jednotky potrebovali odpočinok a nové sily. Nemecký maršál predpokladal, že skorej než za 2 týždne nezaútočí. Zato Briti zaútočili. Od 8. júla začali podnikať útoky aj Briti, konkrétne v oblasti Tel el Eisa. Nemci na to odpovedali tým, že 12. júla až 16. júla spustili vlnu tankových útokov, ktorých cieľom boli Austrálčanmi bránené obranné boxy. Austrálčania odolali, pričom aj sami neskôr vyrazili do protiútoku. Osa stratila v týchto bojoch okolo 6 tisíc mŕtvych a zajatých. Okrem toho sa veľké boje viedli v oblasti hrebeňa Ruweisat, kde prebehli dve veľké bitvy.
Napriek veľkej snahe britské jednotky zlyhali, nedokázali poraziť značne oslabené sily a to ani napriek svojej prevahe v počtoch. Prvá fáza bojov o El Alamein skončila, západnými historikmi býva označovaná ako spojenecké víťazstvo. Briti stratili v týchto obranno-útočnej operácii vyše 13 tisíc vojakov, Osa prišla o vyše 17 tisíc zranených, mŕtvych či zajatých. Veľkou stratou pre Rommela bolo zajatie jeho 621. rádiovej odpočúvacej roty. Pre Rommela vraj mala taký význam, aký malo pre Spojencov dešifrovanie Enigmy. Dokonca niektorí v tom vidia jeden z dôvodov, prečo sa Rommelovi prestalo od tohto momentu v severnej Afrike dariť. Okrem toho bol z velenia britskej 8. armády odvolaný generál Ritchie, pričom ho mal nahradiť generál William Gott, doterajší veliteľ 13. zboru. Avšak bohužial (či našťastie?), keď Gott mieril prevziať velenie, bolo jeho lietadlo zostrelené a generál Gott zahynul v jeho troskách. Na jeho miesto bol 13. augusta doporučený generál Bernard Montgomery. Ten sprvu čakal, neveril sile svojich jednotiek a čakal na vhodný okamih svojej novej ofenzívy, ktorú chcel spustiť na jeseň roku 1942.
Toto čakanie využil Rommel, ktorý počkal a na konci augusta 1942 zaútočil (Operácia Brandung, posledná významná operácia Osy v Západnej púšti) so svojimi 400 tankami, ktoré sa dostali až sem, aby posilnili jeho vojsko. Rommel napriek tomu, že nemal dostatok zásob, chcel definitívne poraziť 8. armádu. Keďže si uvedomoval, že ďalšie čakanie by len posilňovalo Britov, vedel že musí zaútočiť čo najskôr a skúsi šťastenu. Jeho jednotky sa pohli vpred v noci 30. augusta, do vopred pripravenej pasce. Montgomery mal čerstvé informácie od britskej Ultra, vďaka ktorým presne vedel kam bude Rommel a jeho jednotky smerovať. Monty teda nachystal pri Alam el Halfe množstvo diel a tankov, pripravené rozbiť každý jeden nemecký útok. Rommel koncipoval svoj útok tak, že na severe napadnú Taliani za podpory Ramckeho výsadkárov a 164. pešej divízie (obe nemecké jednotky prišli z Kréty) britské línie, pričom hlavný nemecký prúd tieto línie obíde z juhu a zatočí sa na sever, pričom odreže brániace sa jednotky od zásobovania a podpory. Plán vyzeral jasne a predpoklady na úspech boli veľké.
Avšak krátko po postupe boli Rommelove jednotky napadnuté lietadlami RAF. Navyše, mínové polia o ktorých Nemci predpokladali, že budú tenké boli prekvapivo hlboké. Straty Osy sa nepredpokladane zvyšovali. 1. septembra sa nemecko-taliansky postup začal zastavovať. Briti odolávali a odhodlane sa bránili, činili sa hlavne lietadlá RAF, ktoré útočili dňom i nocou na nemecké zásobovacie kolóny ako aj na ich jednotky. Suma sumárum, Rommel pochopil, že sa mu jeho ofenzíva rozpadla a preto nariadil ústup. Briti v niektorých miestach prešli do ofenzívy, no z rôznych dôvodov bolo večer 4. septembra nariadené, aby sa aj oni stiahli a zbytočne nestrácali vojakov a vozidlá. 5. septembra stáli vojská Osy späť na svojich počiatočných pozíciách. Rommel stratil takmer 3 tisíc mužov, Briti okolo 1700. Prvýkrát v celej kampani sa stalo, že straty na tankoch boli podobné, Nemci stratili 50 a Briti 68. Čo bolo Montymu vyčítané bolo to, že bol príliš opatrný v následnom britskom protiútoku. Vraj mal doraziť oslabené, poničené a nedostatočne zásobené nemecké tanky. Ten však svoje kroky zdôvodnil tým, že jeho jednotky boli vo fázy prebudovania a prezbrojovanie, pričom nepredpokladal, že by súčasný stav jeho armády zvládol taký náročný postup na západ s Rommelom pred nosom. Pretože akokoľvek oslabený a poničený bol, jeho tanková a ústupová taktika už dvakrát spôsobila Britom veľké straty a úteky do Egypta.

Pokračovanie: Boje v Severnej Afrike (1940 - 1943) III.

Tuto novinku přečetlo 4006 lidí a poslali 10 komentářů. Poslat komentář


13/10/2016, 22:27 by jarl

Image

Na tomto obrázku jsou modře znázorněné trasy italských zásobovacích konvojů a červeně akční rádius jednotlivých typů britských bombardérů startujících z Malty.

13/4/2016, 19:43 by Anonymous

Britský neštěstí u tankový techniky byla dvouliberka. To stačilo s bídou v jednačtyřicátým. navíc jsem někde narazil na tvrzení, že k ní nebyla jiná, než protipancéřová munice, což mi připadá poněkud ujetý. K opačnýmu extrému došlo v CCCP, kde prozměnu chyběla protipancéřová, a pokud byla, tak u nejrozšířenější ráže 45mm nefungovala díky výrobní chybě, ale to jsme jinde. Kdy vlastně Angláni masově zavedli do tanků průraznější kalibry? V Sojuzu něrušimim se podle posledního Pejčochova veledíla podařilo do Matildy zamontovat šestasedmdesátku z KVčka, ale nikde nepíše, jestli to byl jeden pokus, polní improvizace, nebo zavedená úprava víc exemplářů...

10/4/2016, 12:09 by Anonymous

Tarent je město v Itálii a Matapan mys v Řecku. Hotovo. Cool

10/4/2016, 10:42 by jarl

No pořád zbývá ten Tarent a Matapan, takže práce máš dost.

10/4/2016, 09:35 by Anonymous

Bezva, tak nic psát nemusím.

9/4/2016, 19:41 by jarl

Zájemcům o válčení v severní Africe doporučuji knihu Ocelové korby, ocelová srdce od Iana Walkera. Autor se chopil úkolu popsat válku pohledem italských tankových jednotek a snaží se bořit mýtus a neschopných Italech, na které Rommel shazoval všechny své neúspěchy. V knize se řeší i v článku připomenutá "neschopnost" italského námořnictva dodat Rommelovi požadované zásoby.

Italové před válkou budování přístavů v Libyi trestuhodně zanedbali a jejich kapacita nemohla v žádném případě uspokojit požadavky mohutné armády. V největším přístavu Tripolis mohli současně obsluhovat jenom 5 velkých nákladních parníků, a v Bengází a Tobruku 3. Měsíční kapacita Tripolisu činila 45 000 tun, Bengazi 24 000 tun a Tobruku pouze 18 000 tun. To znamená, že i v ideálních podmínkách a v době kdy Osa ovládala všechny 3 přístavy, bylo možné v Libyi měsíčně vyložit jenom 87 000 tun. A vzhledem k tomu, že jedna divize potřebovala měsíčně asi 10 000 tun, je jasné, že požadavky na odpovídající zásobování větší armády znatelně převyšovaly kapacitu zdejších přístavů a italské námořnictvo je nemohlo splnit. Přesto odvedlo úctyhodný výkon a při asi 1700 vypravených konvojích dokázalo v pořádku přepravit 90 % vypravených zásob a osob. Ano, byla období, kdy se mu tolik nedařilo, ale celkově v tomto směru odvedlo úctyhodný výkon a z Rommelovy porážky je nelze vinit.

7/4/2016, 20:16 by Anonymous

Vydrž do víkendu, krátkej report snad sesmolím.

7/4/2016, 19:31 by Anonymous

Destroy prosím ťa veľmi pekne, nemohol by si tu v pár vetách napísať niečo o Tarente a Matapane? Mr. Green Ja som z toho buk, nevyznám sa v tom a popravde sa do toho aj bojím pustiť a určite by sa to hodilo do článku, prosím prosím Surprised

Každopádne ďakujem, som rád že to je čitatelné. Trošku prokrastinujem pri učení sa na štátnice. Mám rozpísaný ešte jeden diel, snáď to stihnem skôr než sa na tieto zabudne Mr. Green

7/4/2016, 19:10 by Anonymous

Koukám, že jsi zase chytil psavou slinu. Pěkná práce, jsem zvědavej, zda a kdo ji okopíruje. Wink

7/4/2016, 11:28 by Anonymous

Pár fotiek z týchto operácií, na dotvorenie atmosféry:

Image
Pz. III v plameňoch, Operácia Crusader, 1941
Image
Image
Nemeckí zajatci, El Alamein
Image
Nemecký účastník prvej bitvy o El Alamein
Image
Britskí vojaci zakopávajúci sa pri El Alameine
Image
Britský útok na bodáky, El Alamein 1942
Image
Britské obrnené vozidlo s kanónom Breda, Marmon-Herrington Mk II počas operácie Brevity
Image
Nemecké tanky počas britskej operácie Battleaxe
Přihlášení
Uživatel:

Heslo:

 Přihlásit automaticky



Zapomněli jste svoje heslo ?

Nemáte ještě svůj účet?
Můžeš se registrovat zdarma


Aktuální statistika
 Členů:
 Poslední: yhubopic
 Dnes registrováno: 0
 Včera registrováno: 0
 Celkem registr.: 22

 Online nyní:
 Hostů: 5
 Členů: 0
  Statistika:
Rekord uživatelů: 120
Příspěvků: 19678
Google návštěvníků: 5835417
  Přihlášených:
nikdo není přítomen
 [ Administrator
 [ Generální štáb
 [ Dozorčí fora
 [ Moderator
 [ Moderatori
 [ Moderattor

Kdo je přítomen

Celkem je zde přítomno 5 uživatelů : 0 registrovaných, 0 skrytých a 5 Anonymních

nikdo není přítomen

[ Ukázat celý list ]


Nejvíce zde bylo současně přítomno 120 uživatelů dne 13/5/2019, 14:02


Hlasování

Momentálně není žádné hlasování

Kalendář
<<Červenec 2019>>
Po Út St Čt So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31
Dnes nemá nikdo narozeniny
Žádný uživatel nebude mít narozeniny nasledujících 7 dní
Vzestupné události:
Žádný

***helperr.com*** Server pro vaši zábavuMartin Mařák - Osobní stránka o všem co se mi líbí a nelíbí***helperr.com*** Flash hry online a zdarmaDankar, s.r.o. Hlavní dealer Ford OstravaReal Reality Klíč, s.r.o. - Klíč k Vaší spokojenosti. Realitní kancelář pro Vás.Kavárna pohoda - Ostrava centrumVáš Portál Vojna.netVálka v obrazech. - První a největší videoweb o druhé světové válce.Váš web s knihami***helperr*** Server pro vaši zábavuDankar s.r.o. Hlavní dealer Ford Ostrava - prodej, servis, autopujčovna, příslušenství***helperr*** Vše o zálohování DVD, Audio CD a telefonování zdarma
......... .........

Poslední prohlížení
Celkem 19 uživatelů navštívilo dnes tyto stránky :: 0 registrovaných, 0 skrytých a 19 Anonymních , 12 Z toho za poslední hodinu.
Střelec v 17/7/2019, 19:16
sigi v 22/5/2019, 20:15
sergevav v 19/2/2019, 11:45
Joker v 18/1/2019, 11:05
Kimi v 26/12/2018, 13:04





Board Security

55761 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.5044s ][ Queries: 50 (0.3066s) ][ Debug on ]