Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Navigace
 Navigace
Portal Portal
Fórum Fórum
 Novinky
Kategorie Kategorie
Archív Archív
 Stáhnout
Poslední Poslední
Hledat Hledat
Top 10 Top 10
 Nástroje
Nová témata Nová témata
kB kB
Vzkazy uživatelů Vzkazy uživatelů
Kalendář Kalendář
Album Album
Odkazy Odkazy
 O nás
FAQ FAQ
O moderátorech O moderátorech
Seznam uživatelů Seznam uživatelů
Uživatelské skupiny Uživatelské skupiny
Statistiky Statistiky
Hodnocení Hodnocení
Napište nám Napište nám

Nejvíce příspěvků
Člen Zpráv
 helperr   16777210
 jarl   1005
 sigi   977
 Stuka   791
 Střelec   40

Rychlé hledání


[ Rozšířené hledání ]

Nová témata
 major v.v. Václav Kuttan - Wapusk
od Martas2411 v 14/10/2019, 19:15

 Novinky na trhu
od Střelec v 5/5/2019, 17:23

 Ludmila Michajlovna Pavličenková
od Kovtun v 26/12/2018, 10:51

 Bitva o Sevastopol/Nezlomná
od Kovtun v 25/12/2018, 20:27

 Vánoce 2018
od sigi v 25/12/2018, 01:10


Nové soubory

Žádné soubory v tuto chvíli.


Statistiky
30
aqutyhyw

19680

Nejnovější obrázky
Název obrázku: Jak je kamufláž důležitá
Odesílatel: Martas2411
Zaslal: 8/3/2016, 12:17
Zobrazeno: 274
Hodnocení: Nehodnoceno
Komentáře: 0

[ Album ]
  Kolonizácia Afriky. Odpovědět na tuto novinku Tisk tohoto tématu Informovat mailem o tomto tématu
Zaslal v 25/4/2016, 21:02 od Stuka
Zprávy Kolonizácia Afriky.

Image

Úvod.

Afrika sa v priebehu stáročí len pomaly dostávala do pozornosti európskych mocností. Najprv jej ostrovy a pobrežie, kde sa zakladali obchodné stanice a prebiehal čulý obchod s miestnym obyvateľstvom. Neskôr kolonizácia Ameriky podnietila dovoz čiernych otrokov z Afriky. Tento obchod dosiahol najväčší rozmach v 18.storočí. Z dôvodu priemyselnej revolúcie sa otroctvo ukazovalo menej hospodárne ako odmeňovanie za prácu, bolo teda postupne zrušené. So šírením západnej kultúry v Afrike sa zároveň šírilo prostredníctvom misionárov aj kresťanstvo a začína sa podrobnejší prieskum jej vnútrozemia.

I. časť. Civilizácia útočí.

Expanzia európskeho imperializmu do Afriky prebieha v 19.storočí a je motivovaná faktormi ekonomickými, politickými a sociálnymi. Európski kapitalisti potrebovali zdroje surovín, hľadali nové trhy na odbyt svojho tovaru, lacné pracovné sily a nové možnosti ako ziskovo investovať. Ekonomické faktory teda boli prvou najdôležitejšiu hybnou silou novodobej kolonizácie Afriky. Nie menej významné boli aj politické faktory, kedy európske mocnosti Británia, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko súperili o moc v rámci vnútroeurópskej politiky. Obsadenie čo najviac území po celom svete vrátane Afriky, pomáhalo ekonomickému a politickému rastu krajiny a tým sa zvyšoval jej vplyv a medzinárodná prestíž. Ani sociálny faktor expanzie do Afriky nie je zanedbateľný. Dôsledkom industrializácie sa v Európe objavuje nezamestnanosť, chudoba, bezdomovci, preľudnenie miest. Jedným zo spôsobov ako tento problém vyriešiť, bol vývoz nadmernej alebo nežiaducej európskej populácie do kolónií.

Nastáva doslova ruvačka o Afriku. Ťahanice o Afriku nabrali takú intenzitu, že to viedlo k obavám, že dôjde k ozbrojeným konfliktom alebo vojne. Aby sa tomu zabránilo, nemecký kancelár Otto von Bismarck zvolal diplomatický summit európskych mocností, samozrejme bez afrického zastúpenia.

Osud Afriky bol spečatený na prelome rokov 1884-1885 na konferencii v Berlíne, kedy sa európske veľmoci dohodli na regulácii expanzie do Afriky a vytvorili pravidlá pre rozdelenie si jej územia, pričom pero európskej rozpínavosti ohraničilo priamkami územia bez akéhokoľvek ohľadu na väzby a vzťahy kmeňov. Rozdelilo rodiny a spriatelené kmene a pospájalo znepriatelené. Urýchlene nastal zhon v čo najkratšom čase podpísať kontroverzné zmluvy s miestnymi vládcami. Podpísanie takejto zmluvy pre Európanov znamenalo, že africkí vodcovia uznávajú zvrchovanú suverenitu cudzieho štátu. Afričania ale ponímali zmluvy len ako diplomatické a obchodné na báze priateľstva. Po zistení, že boli oklamaní a prišli o moc vo svojich krajinách a taktiež, že sú obchádzaní v obchodných záležitostiach, začínajú organizovať vojenský odpor proti cudzej nadvláde. Afričania sa buď otvorene organizovane búrili alebo viedli partizánsku vojnu. Napokon zväčša prehrali a rozsiahle oblasti Afriky zabrali Británia a Francúzsko. V menšej miere Taliansko, Belgicko a Nemecko. Španielsku a Portugalsku ostali niektoré jej pobrežné časti. Koncom 19.storočia ostalo v Afrike iba niekoľko nezávislých štátov, ktoré skoro všetky v priebehu nasledujúcich rokov tiež podľahli európskej invázii.

Image

Koloniálne správne systémy, založené a udržiavané vojenskou silou, bez súhlasu tých, ktorým vládli, sa líšili vzhľadom na vnútroštátne tradície jednotlivých európskych impérií a aj vzhľadom na politické podmienky v rôznych teritóriách, ktoré si impériá podmanili. Francúzi napr. preferovali priamu správu kolónií, tj. francúzski úradníci riadili všetky záležitosti kolónie a nezapájali do správy miestnych afrických vládcov a ich vlády. V praxi sa ale spoliehali na tých afrických vládcov, ktorí správu Francúzov podporovali, ale na rozdiel od Britov do každej ich miestnej záležitosti aj tak zasahovali. Dôležitým rysom francúzskej kolonizácie bolo, že Francúzi sa hrdili, že vyvádzajú domorodcov zo zaostalosti a robia z nich nových civilizovaných ľudí. Výsledkom bolo, že každého chceli pretransformovať na Francúza, aby prijal aspekty francúzskej kultúry, zabudol na svoje a hovoril po francúzsky. Poddaní v kolóniách sa mali asimilovať. Z tohto dôvodu Francúzi podporovali zmiešané manželstvá. Niekdajšie obete kolonializmu postupne Francúzi premenili na občanov, ktorí mali právo voliť a počas vojenskej služby nosiť zbraň. Takto znela propaganda. V skutočnosti iba málo Afričanov získalo občianstvo s rovnakými právami ako francúzski kolonialisti, pretože základnou podmienkou pre udelenie francúzskeho občianstva bola dokonalá znalosť francúzštiny. Avšak Francúzi neposkytli dostatočný vzdelávací systém, aby sa táto podmienka dala splniť. Zväčša teda Afričania ostali pre Francúzov predmetom bez práv, určení len na prácu. Z Francúzska (týka sa to ale aj iných impérií) ako koloniálni úradníci spočiatku prichádzali osoby kompromitované, neschopné zarobiť si inak na živobitie alebo bývalí kriminálnici. Mnohí z nich sa preslávili krutosťou voči domorodcom a väčšinou zastávali názor, že ich nároky sú oprávnené vzhľadom k všeobecne rozšírenému názoru, že biela rasa je nadradená všetkým ostatným a je nositeľom civilizácie. Domorodci boli prísne trestaní aj za priestupky, ktoré sa vo Francúzsku nepokladali za porušenie zákona a voči ktorým sa nemohli odvolať. Bez riadneho súdneho procesu mohli byť odsúdení na roky nútených prác. Daňový systém bol voči domorodcom nastavený tak, že pre robotníka na kaučukovej plantáži vo Francúzskom Kongu sa daň rovnala sto dňom práce za rok. Ak v dedinách meškali s poplatkami, vybrané osoby museli na nútené práce, aby odpracovali daň. Takýmto spôsobom sa v krajinách budovali cesty, železnice.

Nepriamu správu svojich kolónií preferovala Británia, (ale nevyhýbala sa ani priamej správe) , ktorá sa snažila miestnych vládcov začleniť do správy kolónií, zväčša z pragmatického dôvodu. Tam, kde našla fungujúci a funkčný domorodý administratívny systém, využila ho a tým pádom ušetrila. Aj tak sa ale africkí vodcovia museli zodpovedať britským úradníkom. Tým bol systém do určitej miery znefunkčnený, pretože naviazanosť vodcov na ich ľudí sa prerušila. Teraz boli naviazaní na svojich koloniálnych pánov a buď sa nechali za výhody nimi manipulovať, alebo sa odtrhli z reťaze a stali sa tyranmi a utláčateľmi, keďže zodpovednosť v konečnom dôsledku niesli Briti. Okrem toho, britské úrady urobili medzi niektorými etnickými domácimi skupinami veľa zla, pretože ak jednu podporili, ostatným sa to nepáčilo a dochádzalo ku konfliktom. Taktiež sa Briti dopustili chýb, ak v oblastiach, kde spoločenstvá domorodcov dlhodobo fungovali bez centrálneho riadenia, trvali na tom, aby si zvolili svojho vodcu, čím narušili pôvodný bezproblémový chod spoločnosti a objavili sa nepokoje a vzbury.

Ostatné európske mocnosti využili na správu svojich kolónií rozličné administratívne systémy tiež s cieľom uľahčiť si kontrolu a maximálne krajinu hospodársky vyžmýkať.

Vcelku ale platí, že nech už správy kolónií boli hocijaké, európske mocnosti museli svoju agresívnu politiku riadiť bez efektivity legálnych normálnych vlád. Zásadné zákony preniesli zo svojich domovských štátov a aplikovali ich bez ohľadu na rozdielnosť a potreby africkej spoločnosti. Aj tým hlboko pozmenili tvár Afriky.

II. časť. Choroby

Môže sa zdať podivné, že Afrika bola tak dlho pomimo záujmu Európy. Vzhľadom na dostupnosť bola predsa priamo pri ruke. Lenže zo severu bolo potrebné prekonať Saharu a z východnejšej časti preraziť cez silné arabské a osmanské spoločenstvá. Taktiež aj ostatné pobrežia Afriky neboli všetky ľahko po mori dostupné, vzhľadom na ich prípadnú neprístupnosť. Ďalším faktorom, ktorý Európu odrádzal od výbojov do Afriky bola jej veľká zaľudnenosť. Na celom kontinente boli mnohé dobre fungujúce spoločenstvá - ríše a kráľovstvá, nie celkom odrezané od okolitého sveta. Najmä Arabi priniesli do určitých častí Afriky svoju kultúru a technológiu, takže jej obyvatelia by sa Európanmi nedali tak ľahko ovládať a zastrašiť, ako v iných častiach sveta. Európania si museli počkať na čas, kedy sa čierny kontinent stane oslabeným z dôvodu úpadku tamojších spoločenstiev, ku ktorému značne dopomohli misionári, o ktorých pohovorím neskôr. Taktiež si museli počkať na čas, kedy európska veda prinesie také poznatky, že budú môcť prekonať snáď najvýznamnejšiu prekážku na dobytie Afriky, a tým boli choroby. Domáce obyvateľstvo bolo vcelku ako tak aklimatizované, ale belosi umierali vo veľkom.

Európske koloniálne ambície v Afrike teda hatila vysoká úmrtnosť na tropické choroby - žltá zimnica, malária, lepra, dyzentéria (čiže úplavica) a iné. Bolo potrebné tieto choroby udržať na uzde alebo úplne zlikvidovať. Výskum sa ale nedal robiť v európskych laboratóriách, i keď si skoro každá z imperiálnych mocností zriadila ústav tropických chorôb aj vo svojej domovskej krajine. V odľahlých (nielen) afrických kolóniách sa zriaďovali laboratóriá a nemocnice, kde pracovali priekopníci bakteriológie, ktorí riskovali životy, často cestovali a vykonávali pokusy.

Francúzsky lekár Charles L. A. Laveran (1845-1922) v roku 1878 odišiel do Alžírska a venuje sa pátraniu po pôvodcovi malárie. 6.novembra 1880 v krvi nakazeného pacienta uvidel pod mikroskopom pohyblivé nitkovité telieska. Bola to šťastná náhoda ale aj výsledok dlhodobého výskumu a trpezlivosti, pretože tieto nitky je možné vidieť len v určitej krátkej fáze životného cyklu parazitického prvoka zv. Plasmodium, ktorý maláriu spôsobuje. Laveran počas nasledujúcich rokov hľadá všade prenášača - vo vode, vo vzduchu, v bahne. Nenachádza nič a tak správne usudzuje, že parazit sa prenáša komármi hojnými v daných oblastiach, kde sa malária vyskytuje. V roku 1883 síce z Alžírska odchádza definitívne, ale naďalej sa vo Francúzsku venuje výskumu tropických chorôb spôsobených patogénnymi prvokmi. Od roku 1900 študuje spavú nemoc a objavuje jej pôvodcu - parazitického prvoka zv. Trypanosama brucei.

Ďalším významným bádateľom bol nemecký bakteriológ Robert Koch (1843-1910), ktorý ako prvý dokázal, že Bacillus anthracis je pôvodcom antraxu (1876). Ako prvý tiež popísal Mycobacterium tuberculosis - baktériu, ktorá spôsobuje väčšinu prípadov tuberkulózy (1882). O rok neskôr objavil pôvodcu cholery - patogénnu baktériu Vibrio cholerae. Koch veľa cestoval aj po Afrike a skúmal ďalšie nebezpečné choroby ako spavú nemoc, lepru a maláriu.

Alexandre Yersin (1863-1943) bol švajčiarsky bakteriológ s francúzskymi koreňmi, ktorý neskôr už študuje a aj pracuje vo Francúzsku. Hojne cestuje po Francúzskej Indočíne a juhovýchodnej Ázii. V roku 1894 je vyslaný francúzskou vládou do Hongkongu, aby sa venoval výskumu epidémie pľúcneho moru. Tu objavuje pôvodcu moru baktériu zv. Yersinia pestis. Skoro súčasne (údajne pár dní pred Yersinom) urobil rovnaký objav v Hongkongu aj japonský bakteriológ Kitasato Shibasaburo. Spor o prvenstvo bol napokon vyriešený tak, že sa u objavu uvádzajú obidve mená. Yersin je známy aj tým, že sa v Indočíne stal priekopníkom v pestovaní kaučukovníka dovezeného z Brazílie a snažil sa tu aj o aklimatizáciu chinínovníka, ktorý kedysi doviezli z Ánd Španieli a z ktorého sa dá získať účinný liek na prevenciu a liečbu malárie. Yersin sa pokúšal proti moru vyvinúť aj sérum, ale nemalo uspokojivé výsledky.

Priam neohrozeným bádateľom bol ruský bakteriológ Waldemar Haffkine (1860-1930), ktorému bolo umožnené emigrovať do Švajčiarska a potom od roku 1889 pracuje v Pasteurovom inštitúte v Paríži. Haffkin sa tiež najprv zaoberá prvokmi, ale neskôr sa zameriava na baktérie a na vývoj vakcíny proti cholere. Napokon získa oslabenú formu baktérie, tým že ju vystavil horúcemu vzduchu. Vakcínu skúša na zvieratách a zisťuje, že je účinná. Potom ju skúša aj na sebe. V roku 1893 sa sťahuje do Indie, kde cholera najviac zúri a zdravotníci očkujú asi 25.000 dobrovoľníkov, z ktorých väčšina prežila. Po tom, čo sa Haffkine nakazil maláriou, vrátil sa späť do Francúzska. Neskôr sa obetavo vracia do Indie a riadi očkovanie ďalších nakazených. Keď roku 1896 indické mesto Bombaj zasiahol mor, Haffkin je vládou požiadaný o pomoc. Po troch- štyroch mesiacoch práce, Haffkin získava vakcínu z mŕtvych baktérií. Látka sa najprv testuje na väzňoch - dobrovoľníkoch a potom už okamžite aj v teréne asi na 8.000 pacientov. Haffkin za to získal uznanie od významných občanov Bombaj, ale lekárska komunita vo svete bola naďalej celkove voči očkovaniu skeptická. Očkovanie si iba pomaly získavalo všeobecnú podporu. Aj sám Haffkin musel roku 1902 čeliť tomu, že 19 ľudí z jeho očkovacieho programu proti moru náhle zomreli na tetanus. Až neskôr sa zistilo, že na vine nebola očkovacia látka, ale že jej podanie bolo v týchto prípadoch kontaminované.

Felix d´ Herelle (1873-1949) bol kanadský mikrobiológ, ktorý sa ako bakteriológ v Guatemale venoval výskumu žltej zimnice a malárii. Pobýval však počas života v rôznych krajinách - v Mexiku, v Argentíne, v Egypte, Indii a dokonca aj v ZSSR, kde bol vítaný za svoje objavy ako hrdina a stretol sa aj so samotným Stalinom. D´Herelle bol objaviteľ bakteriofágov - tj. vírusov, ktoré infikujú baktérie. Od roku 1917 sa bakteriofágy začali používať ako vcelku účinné činidlá v liečbe rôznych bakteriálnych infekcií ako dyzentéria, cholera a iné. Fágová terapia však nebola všeliekom a ukázalo sa, že jednotlivé fágy musia byť vysoko špecifické pre daný patogén. Nahradili ich napokon účinnejšie a spoľahlivejšie antibiotiká.

Tu doplním krátku zaujímavosť: Cez druhú svetovú vojnu bola penicilínom prednostne zásobovaná armáda. Po vojne sa zázračný liek pustil pre širokú verejnosť a fágová terapia upadala do zabudnutia. Týkalo sa to ale len západnej Európy a Spojených Štátoch, kde antibiotiká už boli bežne dostupné. Nie ale vo východnej Európe a v ZSSR. Tu výskum fágovej terapie ešte stále prebiehal. Najviac štúdií a vedeckých prác produkoval aj po vojne vedecký ústav v Tbilisi (Gruzínsko). Práve tento ústav D´Herelle navštívil viackrát - prvýkrát v roku 1934, kedy prišiel na pozvanie zakladateľa ústavu - riaditeľa Dr. Georga Eliavu, s ktorým sa zoznámil pri jeho pobyte v Pasteurovom inštitúte v Paríži a nadchol ho výskumom pre bakteriofágy. D´Herelle pracoval so súhlasom Stalina v Tbilisi skoro rok a venoval mu aj jednu svoju knižku o výskume, ktorú tu napísal. Do Tbilisi sa vrátil (asi roku 1937) a chcel tu ostať natrvalo a začal si dokonca stavať dom. Ale Eliava sa údajne zamiloval do ženy, ktorú mal pod palcom aj Berija a jeho osud bol tým spečatený. Eliavu zatkli a odsúdili ako nepriateľa ľudu na trest smrti. D´Herella musel urýchlene z Gruzínska ujsť (alebo to stihol tesne pred tým) a už sa tam nikdy nevrátil. Jeho kniha bola v ZSSR okamžite zakázaná, ale výskum bakteriofágov pokračoval aj bez dvoch hlavných aktérov.

Tým by som krátky zoznam lekárov - objaviteľov ukončila, aj keď zďaleka neobsahuje všetky mená, ale na dokreslenie situácie, ktorej musel kolonializmus v Afrike (ale aj inde) čeliť, stačí.

Objavy, ktoré európski bádatelia urobili, pomohli kolónie udržať a rozšíriť. Domorodcom sa vnútili západné medicínske poznatky a lieky a zakazovalo sa šamanstvo. Francúzi rozšírili svoj vlastný zdravotný systém na celú Francúzsku západnú Afriku a zriadili bezplatnú zdravotnú službu pre domorodcov. V Senegale sa roku 1904 zaviedlo povinné očkovanie proti pravým kiahňam. Ničili sa močariny, kde sa rozmnožovali komáre a vďaka tomu sa potlačila malária. Nakazené domorodé obyvateľstvo sa izolovalo. Distribuoval sa bezplatne chinín. Vedecké poznatky teda priniesli prospech nielen belochom ale aj domorodcom. Opäť sa ale objavila aj odvrátená tvár tohto úspechu. Výskumné ústavy zriadené v Európe sa spočiatku viac zaoberali chorobami, ktoré zabíjali belochov - najmä maláriou a žltou zimnicou, než chorobami, ktoré zabíjali Afričanov - cholerou a spavou chorobou. Keďže peňazí a zdrojov veľa nebolo, do vzdialenejších dedín sa pomoc nedostávala. Liekov pre domorodcov ubúdalo alebo prichádzali s veľkým oneskorením. Kvôli ochrane zdravia belochov musela ustúpiť pôvodná myšlienka Francúzov o asimilácii domorodcov. Afričania, ktorí mali byť podľa zaužívaného tvrdenia nositeľmi infekčných chorôb, museli byť oddelení. Oddelene bývali a ich vzdelávanie sa obmedzilo a pokiaľ sa u nich objavila epidémia, koloniálne úrady tvrdo zasiahli. Keď Senegal zasiahol čierny mor, francúzske úrady domovy nakazených spálili, obyvateľov násilne presťahovali a držali v karanténe pod ozbrojenou strážou. Mŕtvych nenechali pochovať podľa tamojších zvykov, ale nahádzali ich do jamy a zasypali vápnom. Vzbury domorodcov nenechali na seba dlho čakať, ale boli potlačené.

III. časť. Kultúrna arogancia, rasizmus a eugenika.

Predohrou ku kolonializmu v Afrike boli teórie, ktoré Európa všeobecne kladne prijímala a ktorými odôvodňovala dobývanie a správu kolónií. Tieto teórie sa vytvorili na základe pseudovedeckého rasizmu a kultúrnej arogancie. Kresťanská Európa zrušila obchod s otrokmi a cítila morálnu prevahu nad pohanmi Afriky. Tento pocit ešte posilňovala rasová nadradenosť, kde beloch je na vrchole rebríčka a černoch úplne dole. Beloch bol predstavovaný ako morálny obor, ktorý do tmárskej Afriky prináša európsku kultúru, náboženstvo a filozofiu. Samozrejme iba do určitej miery, pretože černoch vo svojej podstate nie je schopný dosiahnuť úplnú premenu a pretransformovať sa do normálnej ľudskej bytosti. Tým pádom ani nie je schopný riadiť svoje záležitosti, nemá dôstojnosť, chýba mu kreativita a nezaslúži si rešpekt od civilizovaných ľudí. Iba beloch vie všetko najlepšie a čo je domorodé, to nie je podstatné. Černoch teda nemôže súťažiť s belochom. V súlade s týmito názormi boli Afričania deptaní v oblasti ich sebavedomia a tvorivosti. Výskum rasy a polemiky o rozdielnosti rás sa stal v európskych kruhoch veľmi populárny. Biela rasa bola aj z vedeckého hľadiska očividne nadradená a rozhodne najhodnotnejšia a bolo ju treba chrániť. Britský vedec Francis Galton roku 1883 zakladá novú vedu - eugeniku - ktorá sa zaoberá tým, ako pomocou genetiky zlepšiť kvalitu rasy. Prostriedkom k dosiahnutiu tohto cieľa mala byť sterilizácia mentálne a telesne postihnutých ľudí. Prvý zákon o sterilizácii menejcenných a asociálnych ľudí bol vydaný v Spojených štátoch roku 1907.

Uskutočňuje sa rasový a biologický výskum. V Afrike sa domorodci merajú od hlavy po päty, skúmajú sa ich tváre, lebky mŕtvol alebo ich mumifikované hlavy sa posielajú do ústavov v Európe. V Nemecku prichádzajú k záveru, že Židia a černosi sú vzhľadom k vylepšeniu ľudského genofondu nekvalitnou rasou a nordická rasa je tá najlepšia. Rasová hygiena čiže kontrola populácie, aby sa zaistilo prežitie tých najlepších rasových vlastností, je nadšene prijímaná aj v Británii, ktorá bola zásadne proti miešaniu rás, aby tým vyššia rasa nestratila svoje kvality. Eugenika sa ukazovala ako možné východisko v boji proti chorobám - s cieľom vyšľachtiť odolného človeka. Filozofovia zasa rozvíjali teórie, že môže pomôcť pri obrodení civilizácie v Európe a vyrieši jej neduhy.

IV. časť. Misionári.


Traduje sa, že misionári priniesli do Afriky iba to dobré. Popri šírení viery zároveň aj vzdelávali, stavali školy, nemocnice, starali sa o chorých, očkovali ich. Lenže aj misionári prišli do Afriky v prvom rade s vedomím, že všetko európske je lepšie než africké. Afričanov vnímali ako necivilizovaných, barbarských, lenivých a rasovo menejcenných. Keď sa do Afriky nahrnuli európske impériá, niektorí misionári im dobre poslúžili a stali sa dôležitým koloniálnym nástrojom pre koloniálnu vládu. Získali si už v mnohých prípadoch dôveru miestnych a pomohli svojej vláde si ich podrobiť. Doslova im pripravili živnú pôdu a neskôr zametali cestičku. Kresťanskými princípmi ospravedlňovali akcie kolonialistov a oslabovali vzdorovitých domorodcov tým, že im vysvetľovali, že je správne, ak sa všetkého vzdajú a nebudú bojovať. Hlásali o pokore, odpúšťaní, raja po smrti a nastavení druhej tváre brutalite a útlaku.
Na druhú stranu - kolonializmus zasa poslúžil misionárom v ich horúčkovitom šírení misií na kontinente, ktorý bol do tej doby viac menej pre cirkev iba okrajový. A tak ruka v ruke kráčali misionári, obchodníci a koloniálna správa za spoločným cieľom - ako si čo najviac ukrojiť z afrického koláča v duchu hesla: pomôžeš ty mne, pomôžem ja tebe. Nič iné sa ani nedalo. Kolonializmus je vo svojej podstate v priamom rozpore s kresťanskými zásadami. Ide mu len o to, ako si podmaniť, kontrolovať a využiť cudzí národ a jeho zdroje a legálnymi prostriedkami to urobiť nemožno. Bolo dôležité, aby sa Afričania dobrovoľne vzdávali svojej slobody a kultúry a prijímali nevoľníctvo a nový životný štýl. Bol vítaný každý, kto im hovoril báchorky o tom, že je to v ich záujme. Ak aj prišli misionári do Afriky spočiatku s dobrým úmyslom šíriť vieru a civilizáciu a utužovať obchodné vzťahy, časom sa vedome alebo nevedome (radi alebo menej radi) stali nástrojom pre šírenie kolonizácie v najhrubšom slova zmysle.
Veď aj toľko oslavované vzdelávanie Afričanov, ktorým sa misionári hrdili, malo napokon pre domorodcov negatívne následky. Vzdelávalo sa iba natoľko, aby Afričania rozumeli a dohovorili sa cudzím jazykom a mohli vykonávať určité menej kvalifikované práce, ale vyššieho vzdelania sa im nedostávalo. To bolo vyhradené iba pre vybraných domorodcov napr. pre synov miestnych náčelníkov. Takisto aj učenie v remesle napokon poslúžilo koloniálnej správe, ktorá mohla využiť lacnú pracovnú silu domácich v továrni a nemusela voziť remeselníkov zo svojej krajiny. Misionári ale častejšie prevádzkovali poľnohospodárske školy, kde vzdelanie bolo obmedzené už z princípu, že domorodcov treba manuálnou prácou zamestnať, aby sa zabránilo nepokojom. V konečnom dôsledku bolo cieľom, aby domorodci držali hubu a krok a dreli do úmoru na ekonomiku vládnuceho impéria.
Vzdelávanie domorodcov malo ešte ďalšiu negatívnu stránku. Jedincom spôsobilo traumy a frustrácie zo straty kultúrnej identity a tradičné spoločenstvá oslabilo, podlomilo ich súdržnosť a fungovanie, keďže menilo ich zvyky, podkopávalo ich národnú hrdosť a vzbudzovalo pocit menejcennosti. Misionári verili, že prinášajú civilizáciu a že európska expanzia je odôvodnená, pretože Európania milostivo odovzdávajú svoju vynikajúcu kultúru nevedomým pohanom Afriky. O to usilovnejšie odrádzali miestnych od ich zvykov a tradičných postupov. Tešili sa, ak videli všade pobehovať malých čiernych anglosaských kresťanov, ktorí sa správne obliekali, správne jedli, správne hovorili. Niektorí misionári sa ale snažili naučiť sa domorodý jazyk a aj ho vyučovať. Ani tým veľa neposlúžili, keďže v konečnom dôsledku, mladý domorodec, ktorý nevedel úradný jazyk, mal všade zavreté dvere. Vyššieho vzdelania sa domorodcom nedostávalo aj z dôvodu, že misionári zistili, že najlepšie šíria evanjelium tí z nich, čo majú iba základné vzdelanie. Ak čierny vedel čítať Bibliu - to prakticky stačilo a misionári boli spokojní. Nemenej dôležitým faktorom pre poskytnutie nízkeho vzdelania domorodcom bol odveký súboj o duše - medzi katolíckymi a protestantskými misionármi. Išlo o počet získaných duší a nie, čo vedia. Výsledkom tohto snaženia bolo to, že v dedine, ktorá potrebovala iba jednu kvalitnú multi-školu, misionári založili škôl viac a súťažili o študentov na úkor výuky. Pravda sa ukázala v oblastiach, kde koloniálna politika toto súťaženie neumožňovala, keďže škôl tam potom skoro nebolo. Aj samotné vzdelávanie sa odlišovalo podľa kvality vyučujúceho a niekedy sa koloniálna vláda sťažovala, že absolventi škôl sú skoro analfabeti a tobôž nepoužiteľní do nižšej úrovne správy. Ale aj koloniálna vláda často priamo prispela k nízkej úrovni vzdelania, keď napr. nariadila, že domorodci môžu absolvovať školu iba do určitého stupňa alebo nemala o ich vzdelávanie záujem a nerobila žiadnu kontrolu nad inštitúciami, ktoré dotovala.

Celkove platí, že to dobré, čo misionári urobili, je zatienené zlom, ktoré vedome alebo nevedome v Afrike spáchali. Mali v podstate smolu. Ich príchod do Afriky bol zle načasovaný, keďže vo veľkej miere prišli ich organizované misie súbežne s koloniálnou správou a dobré úmysly museli ísť teda bokom. Misionári, ak nechceli byť v núdzi, museli často podporovať nečisté praktiky obchodníkov a ak chceli byť v bezpečí, museli poklonkovať koloniálnej správe.

V. časť. Čím sa "preslávili".

Británia.
Briti sa v Afrike preslávili tým, že založili ako prví v histórii koncentračné tábory v masovom meradle. V rokoch 1899-1902 prebiehali anglo-búrske vojny s cieľom zabrať dve republiky Búrov (potomkov európskych osadníkov) pre Britániu, aby sa dostala k zlatým búrskym baniam. Briti si mysleli, že bez problémov vyhrajú, ale narazili na tvrdý odpor, ktorý sa začal vliecť. Použili teda surové metódy ako vytrvalosť nepriateľa zlomiť. Farmy a osady Búrov vypálili, ich polia zničili a studne otrávili, aby zamedzili zásobovanie nepriateľských bojovníkov. Ich rodiny - ženy, deti, starých ľudí nahnali do koncentračných táborov, aby bojujúcich odrezali od podpory domácich. Británia uväznila asi 120.000 búrskych obyvateľov, zväčša ženy a deti. V priebehu 2 rokov zomrelo asi 4.000 žien, 22.000 detí mladších ako 16 rokov a 1.700 starých mužov následkom chorôb a hladu.
Jeden z britských koncentračných táborov ( z celkového počtu asi 40) v Južnej Afrike. V každom stane bolo natlačených 10 až 20 ľudí. Viaceré z táborov boli postavené na nevhodných miestach, napr. v močarinách. Stany neposkytovali žiadnu ochranu proti nepriazni počasia a neboli v nich postele a matrace. Ľudia museli spať na vlhkej holej zemi. Z dôvodu preľudnenia a nehygienických podmienok sa šírili choroby. Zvyšok umieral na hlad. Ich jediným previnením bolo to, že stáli medzi Britániou a jej túžbou po ich zlate.

Nemecko.
Nemci sa v Afrike preslávili tým, že ako prví legitimizovali vyhladenie. Aj iné európske veľmoci a Spojené štáty síce používali genocídu ako účinnú metódu na dosiahnutie svojich cieľov, ale zastierali ju kde čím a otvorene ju nepriznávali.
Nemecká juhozápadná časť Afriky (teraz Namíbia) bolo jediným miestom, kde sa vo veľkom usídľovali nemeckí osadníci. Žilo tu pôvodne asi 80.000 Hererov, 20.000 Namov a ďalšie etnické skupiny. Keď v roku 1890 oblasť zasiahol dobytčí mor, domorodci sa zadĺžili u nemeckej správy a nestíhali dlh splácať. Nemci im pobrali dobytok - jediný zdroj ich obživy. Herero sa vzbúrili a vzbura prerástla na povstanie. Najväčší úder zasadili Herero, keď 12. januára 1904 pod vedením Samuela Mahareru podnikli výpady proti nemeckým základniam. Zabili každého nemeckého muža. Ušetrili len ženy, deti a misionárov. Zahynulo viac ako sto osadníkov. Guvernér Theodor von Leutwein nechcel genocídu domorodcov, aby neprišiel o pracovnú silu. Avšak Nemecko volalo po rozhodujúcom údere. Preto nemecký cisár Wilhelm II. povolal generála Adriana Dietricha Lothara von Trothu, aby nastolil poriadok. Trotha sa preslávil krutosťou už v Nemeckej východnej Afrike. Priviedol 14.000 armádu a proti chabo vyzbrojeným domorodcom postavil ľahké delostrelectvo a guľomety. 11.augusta 1904 vyhral kľúčovú bitku u Waterbergu a vyzval Herero, že sa musia vysťahovať, inak zomrú. Herero museli odísť do púšte, kde vo veľkom zomierali, pretože vodné zdroje strážili Nemci. Mali príkaz bez varovania zastreliť každého Herero, ktorý sa k vode priblíži, bez ohľadu na to, či ide o ženu alebo dieťa. Zvyšných Herero, ktorí sa vzbury nezúčastnili, boli najprv čistkami masakrovaní a potom nahnaní do táborov na nútené práce, kde za hrozných podmienok zomierali.
Namovia, ktorí Nemcom najprv proti povstaniu Herero pomáhali, sa nedočkali žiadnej vďaky. Po povstaní boli Nemcami odzbrojení a deportovaní. Vlastnú vojnu proti Nemcom zahájili 3.októbra 1904. Poučili sa z neúspechu Herero, vyhli sa priamemu stretu a viedli partizánsku vojnu. Vodca Namov - Witbooi sa obrátil listom na Leutweina, ktorý bol ochotný s domorodcami vyjednávať, ale bol odvolaný do Nemecka. Brutalite a drastickému spôsobu boja, ktorý viedol Trotha, sa oficiálne udelilo požehnanie z najvyšších kruhov. V decembri 1904 boli z príkazu nemeckého cisára vybudované tábory podľa vzoru britských búrskych táborov, najmä pre ženy a deti na zlomenie odporu bojujúcich. Boje sa vliekli až do apríla 1905, kedy Trotha vyzval ku kapitulácii s tým, že kto sa vzdá, dostane milosť. Nikto sa nevzdal a boje sporadicky prebiehali až do začiatku roka 1907. Po bojoch smeli na svojich pozemkoch ostať iba tie etnické skupiny, ktoré sa k odboju nepridali. Kmene Herero a Nama boli prakticky zlikvidované. Ak neboli zabití v boji alebo v čistkách, umierali vo veľkom v zajateckých a koncentračných táboroch. Prežili len tí, ktorí včas ušli mimo nemeckého dosahu alebo boli deportovaní.
Najznámejší nemecký koncentračný tábor bol na Žraločom ostrove neďaleko obce Lüderitzbucht. Podmienky tu boli veľmi kruté, úmrtnosť sa blížila k 80 percentám. Ľudia tu boli ponechaní, aby zomreli a vykonával sa tu rasový a biologický výskum.
Pred vzburou bolo Hererov asi 80.000, po nej ostalo len 15.000. Namaov bolo 20.000, ale pri sčítaní roku 1911 ich bola len polovica.

Belgicko.
Belgičania sa v Afrike preslávili tým, že sa správali k domorodcom najhoršie zo všetkých. Ich kráľ Leopold II. (1835-1909) chcel rozsiahle územie v Afrike a najal si novinára a cestovateľa Henryho M. Stanleyho, ktorý pre neho objavil Kongo. Leopold II. sa stal súkromným vlastníkom Konga a bezohľadne využíval jeho surovinové a ľudské zdroje prostredníctvom armády. V priebehu jeho vyše 20 ročnej vlády krajinu totálne vydrancoval a zanechal po sebe asi 10 miliónov mŕtvol domorodcov (presný údaj o mŕtvych už nikto nezistí). Rok pred smrťou sa musel Konga vzdať v prospech belgickej vlády, keď správy o krutostiach a úmrtiach v Kongu vyvolali medzinárodný škandál.

Francúzsko.
Francúzi sa v Afrike preslávili tým, že založili armádu, v ktorej bývalí africkí otroci vytvorili regulárnu pechotu (r.1857 Senegalskí strelci). V priebehu prvej svetovej vojny, ale boli černosi hnaní do prvej línie ako dobytok na bitúnku.
Francúzi sa v r.1917 dostali do zlej situácie a vyzeralo to, že vojnu prehrajú. Trpeli nedostatkom vojakov a potrebovali koloniálnu armádu doplniť. Ako riešenie sa núkala najmä Afrika. Domorodci z francúzskej Afriky však dobrovoľne narukovať za Francúzsko nechceli. Dostali teda ponuku: kto vstúpi do armády, dostane franc.občianstvo, vojnoví veteráni budú oslobodení od daní a dostanú slušný dôchodok. Tí, čo padnú pod paľbou, nepadnú ani ako bieli ani ako čierni. Padnú ako Francúzi.
Prísľub francúzskeho občianstva mal úspech. Počas vojny bojovalo v Európe 164.000 mužov z Franc. západnej Afriky a z Rovníkovej Afriky, čo bola podstatná časť z takmer pol miliónovej koloniálnej armády z celého francúzskeho impéria. Odvedencov skúmali podľa najnovších rasových teórií a prišli k záveru, že vzhľadom k tomu, že nemajú dostatočne vyvinutý nervový systém, budú africkí vojaci viac odolní proti strachu a menej pociťovať bolesť ako ich bieli kolegovia.
V apríli 1917 sa špeciálny koloniálny zbor, ako súčasť 6.armády generála Charlesa Mangina a 10.armády generála Denisa Duchèna ocitol na Chemin des Dames proti opevnenej 7.nemeckej armáde pod velením generála von Bohma. Francúzsky veliteľ - generál Robert Nivelle bol presvedčený, že sa mu na fronte podarí dlho očakávaný prielom. 16.apríla poslal Senegalčanov do prvej vlny útoku, aby ochránil životy Francúzov, ktorí postupovali za nimi a tým mali mať zaistené dobré pozície. Senegalčania padali ako muchy. Celkove vo vojne zahynul každý piaty západoafričan. Vo veľkom ich kosil aj zápal pľúc. Podľa francúzskych lekárov preto, lebo mali rasovú dispozíciu pre túto chorobu.

Záver.

Afrika bola a je ničená Európou. Nestačilo, že otroctvo narobilo veľa škody. Muselo dôjsť k priamemu rozdeleniu jej územia a k brutalite a útlaku za honbou po jej bohatstve. Z trosiek potom vyrástli ekonomicky a politicky slabé subjekty, ktoré si len namáhavo hľadali a hľadajú vlastnú identitu.

Či príchod civilizácie a jej výdobytkov aspoň v niečom zlepšil stav v Afrike je dodnes polemický. Jej kolonizácia sa ale uskutočňovala z pozície nadradenosti a rasizmu. Nie je teda nič čudné na tom, že nacistické Nemecko sa oprelo o tieto všeobecne tolerované základy a dotiahlo ich do definitívnej podoby.

Zdroje:
Ferguson N.: Civilizácia, Kalligram 2014
Ferro M.: Dějiny kolonizací, Lidové noviny 2007
http://www.sahistory.org.za/dated-event/german-lieutenant-general-lothar-von-trotha-lands-swakopmund-south-west-africa
http://nassmer.blogspot.sk/2013/06/koncentracni-tabory-ve-sluzbach.html
http://exhibitions.nypl.org/africanaage/essay-colonization-of-africa.html
https://norkinvirology.wordpress.com/2015/05/20/felix-dherelle-the-discovery-of-bacteriophages-and-phage-therapy/
http://www.gymberoun.cz/dokumenty/dud/2013/avetisyanbaraldisladek/BAO.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Alexandre_Yersin
http://www.hafftka.com/bio/great-uncle.html
https://www.ockovacicentrum.cz/cz/zluta-zimnice
http://www.tropicke-nemoci.cz/spava-nemoc
http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/1907/laveran-bio.html
http://www.britishempire.co.uk/maproom/africa.htm
http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/7/smrt-nacelnika-witbooi/

Tuto novinku přečetlo 6799 lidí a poslali 20 komentářů. Poslat komentář


1/5/2016, 06:05 by Anonymous

Ahoj, vy se máte...budete se líbat a co já? Tak do konce května dodám alespoň mini reportáž z WWII muzea v jedné bývalé kolonii.

29/4/2016, 21:04 by Anonymous

Stuka napsal:
Takto som napr. Kruana vtiahla do diskusie. To je kladný bod, či nie? Mr. Green


Co kladný bod, to je na pusu! Surprised

29/4/2016, 16:54 by Stuka

Odpovedám Kruanovi verejne:

Článok o kolonizácii Afriky by si bol zaslúžil rozhodne pár odsekov navyše - to teraz jasne vidím. Určite odsek o predchádzajúcom vývoji Afriky a jej stave pred kolonizáciou, potom určite rozdelenie výhod a nevýhod kolonizácie (aj keby som následne mala tie výhody znegovať) a určite aspoň nejaký dodatok o stave po kolonizácii a jej vplyv na ďalší vývoj. To som obišla a provokáciou bolo, že som napísala emotívnu vetu, že "Afrika bola a je ničená Európou." To bolo zbytočné a nevhodné a málo informatívne a ničím nepodložené, keďže som to viac nevysvetlila.

Napriek tomu si nemyslím, že článok ako taký by bol svojou témou a stručnosťou provokatívny. Takýchto všeobecných článkov o témach, ktoré sú veľmi široké a zložité, je na internete a v novinách veľa. Pokiaľ by sa mali písať len tie články, ktoré rozoberajú všetky aspekty danej problematiky, tak by internet a noviny zívali prázdnotou a ľudia by nemali o čom diskutovať a čo čítať.

Takto som napr. Kruana vtiahla do diskusie. To je kladný bod, či nie? Mr. Green

28/4/2016, 06:28 by Anonymous

"vytýkaš, že som vytiahla kolonializmus ako jediný problém Afriky a že to bolo iba pár desiatok rokov. Bolo to cca 60 rokov žmýkania kolónií a nasmerovania ich iba tam, kde eu mocnosti potrebovali. Opäť opakujem a Qvak to na Palbe dobre zhrnul, pred kolonizáciou bola Afrika NECH UŽ MALA HOCIJAKÉ PROBLÉMY (a kto ich nemal?) sebestačná, obchodovala a dokonca vyvážala. Po kolonizácii už bola vo všetkom závislá na dovoze a jej ekonomika bola naďalej smerovaná iba k tomu, čo ju naučil kolonializmus - vyvážať svoje nerastné bohatstvo."


Stuko, myslím, že toto je přesně ten přístup, kde se nemůžeme shodnout. Ty máš svůj názor, že Afrika v době předkoloniální (tj. před Berlínskou smlouvou, nebo třeba v 14.st, je to úplně jedno, protože se tam stejně zastavil čas hluboko předtím, než se narodil Ježíšek) na tom byla lépe než v době koloniální. Já si to nemyslím, nemám k tomu žádný důvod ani důkaz.

Ano, Afrika byla soběstačná. Nic jiného jim také nezbylo, žádné potravinové pomoci od někoho jiného se v té době nepořádaly. Kdo neměl co do huby, natáhl bačkory.

Ano Afrika obchodovala, dokonce vyvážela. Otroky a slonovinu, možná ještě nějaké mušličky. Znáš nějaký jiný artikl? Když vlezeš do jakéhokoli seriozního místního muzea, tak je to jak přes kopírák, co najdeš v Dolních Věstonicích. Jen ty exponáty v Kampale nebo Kigali jsou jen třeba 200 let staré. Ale ten sortiment zůstal víceméně stejný - na úrovni přelomu Neolitu a Eneolitu.

Možná by stálo za to, kdybys trochu rozvedla "60 rokov žmýkania kolónií". Pokud vím, tak třeba Ugundi-Burundi představovala pro Německo silně ztrátovou záležitost.

"Stále sa vraciaš k otroctvu a vyčítaš ho Afrike. Ale môj článok nie je o otroctve, či už v Afrike alebo inde. A prečo ti vlastne v Afrike vadí?"

Otroctví zmiňuji, protože to byl výchozí ekonomický a společenský stav v době předkolonizační. Navíc se jednalo o stav převládající a nikoli okrajový (když už ti v otroctví žila nadpoloviční většina obyvatelstva)

Mě jejich otrokářský způsob života naprosto nevadí, zejména když zjevně nevadí ani tobě. Jen ten systém nepokládám ho za něco, co by mohlo obstát v konkurenci se zbytkem světa, to je z té technické strany věci. Etickou stránku raději nechám stranou, ať se nezacyklíme. Zajisté i na otroctví se dá zvyknout, při přísném a důsledném vedení otroka otrokářem bez výjimky. Např. jak zažertoval Caesar ve svém vtípku "Bójka hladí bojku" (narážka na to, jak otrokyně ze země Boiohaemum hladí svůj krční obojek - boicu)

Zápisky z cest bohužel nemohu sloužit, cestopisy by mě psát nebavilo.


Ahoj Destroy: díky za nástřel s Novou Kaledonií. Jsem momentálně na druhé straně zeměkoule společně se svým kolegou z města Košice. Seděli jsme včera na terase u piva a tak jsem mu přečetl tvé srovnání N.K. se Slovenskem. Jeho reakce byla:

"Hmm, pretože tam nemali tych skurvenych Maďarov"

Tak jsme nakonec naše sezení v dobré náladě prodloužili do svítání

27/4/2016, 22:59 by Stuka

Kľudne rieš ďalej a o žiaden môj džihád nejde. Mr. Green

Čo sa týka tej Kaledónie...vyhol si sa vlastne odpovedi na to, že keď majú také dobré platy ako Francúzi, prečo vlastne chcú nezávislosť? Asi sú blbí, či čo?

Mária Terézia - dobré Mr. Green Zomrela chudinka roku 1780. A predstav si, že reformu vzdelávania zaviedla preto, lebo POTREBOVALA vzdelávať, keď že doba pokročila a výrobné postupy vyžadovali už pracovníkov aspoň so základným vzdelaním. Takže nie jej dobré srdce ale EKONOMIKA jej ríše ju doviedla k reforme. Inak povedané čiste pragmatické dôvody, presne také isté ako u kolonizátorov v Afrike.

Ale v poriadku. Chápem, čo chceš povedať. Je mi jasné, že z dobroty srdca nik nič nerobí okrem charity a pod. ale vždy má aj nejaké iné dôvody, ktoré v konečnom dôsledku môžu byť všeobecne prospešné. Napriek tomu mi obidva systémy tzv. legitímna vláda ríše Márie Terézie a nabehnutie kolonizátorov v Afrike smrdia tým istým - tj. ako si čo najviac urvať pre seba, aby som sa ja mala dobre. Myslíš že účel svätí prostriedky? Ja som asi idealista, pretože mám iný názor. Mr. Green

27/4/2016, 22:27 by Anonymous

Chachacha, začíná to nabírat pěkný točky. A stejně si něco málo neodpustím.

Stuka napsal:
Apropo, keď sa v Kaledónii majú tak dobre, prečo potom roky usilujú o nezávislosť - to mi je záhadou.


Je fakt, že vnitřní novokaledonskou politikou se zabývám leda s chlapama v hospodě, a to ještě po půlnoci, takže už všichni mluvíme „švédsky“ a navzájem si nerozumíme. Ale vezměme to třeba takhle. Kamčo, ty jsi státní úřednice, že? Takže víš, že státní úřad není holubník a platy se určují podle tabulek, že? Tzn., že úředník v Nové Kaledonii coby součásti Francie má stejný plat jako úředník na stejné pozici v Paříži, že? A ty bys nechtěla mít plat jako úředník v Paříži? Fůůůj, hnusný kolonialisti! Mr. Green

Stuka napsal:
Nikto z kolonizátorov nedošiel do kolónií s tým, že CHCE vzdelávať domorodcov. Oni ich POTREBOVALI vzdelávať. A to je veľký a zásadný rozdiel.


Nechci ti do toho kecat, ale jestli máš takový názor (opakuju: který ti neberu), pak logicky musíš mít i názor: „Marie Terezie nezavedla povinnou školní docházku, protože chtěla vzdělávat poddané. Ona je POTŘEBOVALA vzdělávat. Fůůůj, hnusná panovnice!“ Mr. Green

To se mi u tebe teda moc nezdá, protože jindy ti jsou vazby mezi společenskou objednávkou a levicovým idealismem naprosto jasný. Ale to je koneckonců tvůj boj, mé poznámky ber jen jako námět k zamyšlení (jestli se teda nad nimi zamýšlet chceš) a neboj, já už ten tvůj džihád řešit nebudu.

27/4/2016, 21:08 by Stuka

Prepánajána, chlapci. Snáď každému inteligentnému človeku stačí, ak na začiatku článku vymenujem eur. mocnosti, čo kolonizovali Afriku a potom ich netreba znova všetky 100x menovať, ale stačí použiť všeobecne Európa. Veď je predsa jasné, že Rumuni, ani Poliaci atď. do Afriky nenabehli. Rozosmieva ma, že naši predkovia z Rakúska-Uhorska by sa snáď cítili mojím článkom dotknutí? Koho zaujíma Rakúsko-Uhorsko v súvislosti s kolonizáciou Afriky?

A Nová Kaledónia? Hovoríme o Afrike a nie celkove o kolonizácii. To by musel byť úplne iný článok. Apropo, keď sa v Kaledónii majú tak dobre, prečo potom roky usilujú o nezávislosť - to mi je záhadou.

Je ale v poriadku, ak sa vám môj článok nepáči, že príliš zovšeobecňuje a že jednotlivé kolónie nerozoberá podrobnejšie. Ale do článku sa viac nezmestilo a po pravde mne osobne sa chcelo iba zovšeobecňovať. Veď takých článkov ako som napísala ja, je na internete mraky. Potom sú samozrejme aj dlhé štúdie a knihy, ktoré rozoberajú podrobnejšie kolónie, ale na to ja nemám čas ani záujem. A - pokiaľ by niekto chcel ešte ísť do detailov, tj. rozobrať každú oblasť, humno, osadu každej konkrétnej kolónii - tak strávi tým celý život. Niečo treba zovšeobecniť, ak máme k niečomu dospieť.

Nepopieram, že nie v každej kolónii sa dialo presne to, čo som všeobecne popísala. Niekde to bolo horšie, niekde lepšie.

Možno vadilo, ak som neopísala každý napr. vzdelávací program osobitne v každej kolónii - či sa odlišovali. Iste sa odlišovali. Ale v konečnom dôsledku boli všetky rovnaké. Nikto z kolonizátorov nedošiel do kolónií s tým, že CHCE vzdelávať domorodcov. Oni ich POTREBOVALI vzdelávať. A to je veľký a zásadný rozdiel.

Kruan - vytýkaš, že som vytiahla kolonializmus ako jediný problém Afriky a že to bolo iba pár desiatok rokov. Bolo to cca 60 rokov žmýkania kolónií a nasmerovania ich iba tam, kde eu mocnosti potrebovali. Opäť opakujem a Qvak to na Palbe dobre zhrnul, pred kolonizáciou bola Afrika NECH UŽ MALA HOCIJAKÉ PROBLÉMY (a kto ich nemal?) sebestačná, obchodovala a dokonca vyvážala. Po kolonizácii už bola vo všetkom závislá na dovoze a jej ekonomika bola naďalej smerovaná iba k tomu, čo ju naučil kolonializmus - vyvážať svoje nerastné bohatstvo.

Vytýkaš, že čo má belgický kráľ a jeho ukrutnosti s Európou ako celkom? No odpoveď je jednoduchá. Belgicko je v Európe. A pokiaľ viem, tak som v tomto prípade nezovšeobecnila, ale konkrétne uviedla, že Belgičania sa správali v Afrike najhoršie. Belgicko by mohlo byť za môj článok vlastne vďačné, pretože nerobili v žiadnej oblasti ani toľko, čo robili iné veľmoci a predsa ich oddeľujem až na konci článku.

Toto sú ale hádky o slovíčka a výrazové prostriedky a pojmy. Čiže nepodstatné. Prejdi si napr. vzdelávanie v kolóniách a uveď, kde bolo iné, než som ja uviedla. Proste konkretizuj, oponuj v zásadných veciach, uvádzaj fakty.

Stále sa vraciaš k otroctvu a vyčítaš ho Afrike. Ale môj článok nie je o otroctve, či už v Afrike alebo inde. A prečo ti vlastne v Afrike vadí? Veď civilizovaná Británia ho zrušila až v druhej pol.19.stor. predovšetkým z pragmatických dôvodov. Keby ho zrušila už storočie pred kolonizáciou Afriky a v Afrike by naďalej až do kolonizácie zúrilo otroctvo, tak by tvoj argument mal nejakú váhu. Takto ho sem zbytočne dávaš. S kolonizáciou Afriky nemá nič spoločné. Alebo si vari myslíš, že kolonizáciu Afriky treba oslavovať za to, že zabránila aby Amin Abdulák z dediny niekde v Ghane nebol unesený do iného kmeňa?

Osobne nič neberiem a som rada za túto diskusiu. Takisto - pokiaľ si bol osobne v Afrike - to je veľmi zaujímavé a škoda, že si nedáš prácu a nenapíšeš o tom viac postrehov.

Nuž, boj etnických skupín alebo ich nenávisť medzi sebou v Afrike - neviem či sa to dá nazvať rasizmom. Už z názvu vyplýva, že rasistovi vadí iná rasa, čiže ak by tvoj šéf bol rasista, predovšetkým by si mu mal vadiť ty. To, že nejaký kmeň nenávidí z rôznych príčin iný kmeň či už v Mongolsku, Afrike, na Sahare, medzi Indiánmi - to je snáď niečo iné a má iné príčiny.

Re: Kolonizácia Afriky.
27/4/2016, 19:53 by jarl

Stuka napsal:
Rasová hygiena čiže kontrola populácie, aby sa zaistilo prežitie tých najlepších rasových vlastností, je nadšene prijímaná aj v Británii, ktorá bola zásadne proti miešaniu rás, aby tým vyššia rasa nestratila svoje kvality.


To mi připomnělo výrok někdejšího britského ministra kolonií J. Chamberlaina, jenž koncem 19. století prohlásil: "V první řadě věřím v britskou rasu. Věřím, že Britové jsou nejvyšší vládnoucí rasou, jakou svět kdy viděl, a že její budoucnost nemá žádné hranice."

27/4/2016, 18:33 by Anonymous

No nevim, mě se to zevšeobecnění a házení do jednoho pytle teda moc taky nelíbí. Když to porvnám třeba s Novou Kaledonií, které se dekolonizační snahy nějakým záhadným způsobem vyhnuly a dneska je to součást Francie a tudíž i EU a lidem se tam žije líp než třeba na Slovensku... Mr. Green

27/4/2016, 18:30 by Anonymous

Myslím, že v článku nešťastně opomíjíš zásadní věci, které se na bídě Afriky podepsaly, vytáhla jsi kolonialismus (což byla nesmírně krátká epocha, prakticky pár desítek let) a na základě toho generalizuješ jak příčiny, tak viníky (univerzálně Evropa) toho, proč je na tom Afrika, tak bídně jak je.

K první generalizaci - skutečně není jedna Afrika. Nemůžeme porovnávat např. Egypt a Ugandu. Naprosto jiná historie, životní podmínky, kultura.

K té druhé - není Evropa jako Evropa. Naše praprabáby, co žily v koloniální době ve státě zvaném Rakousko-Uhersko snad z nějaké bídy Afriky vynecháš. Franze Josefa II. prosím také. Stejně tak, co má průměrný Rumun společného s kolonizací nebo bídou Afriky? Možná jen to, že se jeho předkové bránili invazi Osmanských armád, které ve svých řadách měly Afričany. Takže je samozřejmě Vlad Tepes také nechal nabodnout přes řitní otvor, ale podle mě dobře jim tak, měli sedět doma a necpat se do Evropy. Ale mohli si multikulturně od těch Afričanů nechat šlohnout to kulový co sami měli, jak tak o tom přemýšlím. Nájezdník by si to odnesl domů a Afrika by byla o to bohatší. Nevím, to už nejsou dějiny ale filozofie.

Když už tedy generalizuješ Evropou, tak by podle mne bylo vhodnější jmenovat. Belgický král a ta jeho soukromá firma předvedli hnusné věci. Další také. Ale co to má společného s Evropou jako celkem?

Dále by bylo možná dobré alespoň minimálně popsat výchozí stav věcí, aby nevznikal dojem, že doba předkoloniální byla nějaká romantická idylka o spokojeném kolektivním soužití mezi kmeny někde v trávě v savaně , A tu selanku zbořili zlí kolonialisté. Zdaleka se nejednalo o spokojené soužití, to, že na územích probíhal život postavený na velice krutém otrokářském systému je prokázané, jen částečně popíšu aktéry:

Aktéři byli 3:

Místní kmenoví bossové
Jak již jsem psal, Afrika žila v otrokářském systému od nepaměti. V závislosti od regionu žilo v stálém otroctví 30-90 procent populace. Otrokáři jim byli místní kápa, náčelníci, králové, zkrátka ti tvoji: "boli tu desiatky silných a dobre fungujúcich kráľovstiev na úrovni feudálnych štátov!

Jednalo se a jedná pravděpodobně o stovky milionů lidí.

Arabové
Ti hráli v obchodu s otroky roli po dlouhá staletí. Otroky získávali primárně organizovaným lovem lidí ve vnitrozemí i na dlouhé vzdálenosti od pobřeží. Sekundárně nákupem lidí od místních kmenových náčelníků. Prakticky brali vše, děti, ženy, chlapy. Starců v Africe moc nebylo, věk dožití byl asi pod 30 let. Arabové působili obrovské ztráty při transportu lidí k pobřeží. Livingston při jedné své výpravě narazil na otrokářskou stezku a byl zhnusen, jaká jatka po sobě Arabové nechali.

Odhady hovoří o cca. 20 mil. lidí, ale jedná se o vysloveně vaření z vody. Za ta staletí už to nikdo nespočítá.


Evropa (když tedy chceš) a Ameriky
Obchodníci s lidmi se soustředili prakticky výhradně na nákup lidí od místních náčelníků. Samostatné lovecké výpravy nepořádali. Především a na začátku brali chlapy, teprve později i ženy. Ne ze soucitu, ale prostě chlap byl v jejich pojetí výkonnější pracovní nástroj.

Počet nevím, ale v žebříčku otrokářské úspěšnosti obsadili třetí příčku. Ti otroci, co se narodili posléze již mimo Afriku jsou již mimo naše téma.


Kolonialismus byla krátká epocha, ale paradoxně se podepsala na omezení otrokářství. Velká Británie ho zakázala někdy v polovině 19.st, Francie ho jako osvícená republika ani snad připustit nemohla, tak se kšefty s otroky začaly komplikovat. Paradoxně to stálo život mnoha otroků při transportech. Když se na obzoru objevila válečná loď, tak se kapitán otrokářské lodě nerozpakoval naházet otroky do moře s kamenem přivázaným ke krku.

Nerad bych, aby to co píšu vyznělo jako obhajoba koloniálního systému, naprosto ne. Děly se hrůzné věci, ale hrůzné věci se děly předtím i potom po staletí. A nejen v Africe.

Stejně tak bych nerad, aby to co píšu vyznělo nějak negativně nebo osobně. Já jsem měl tu čest, že mě zaměstnavatel vyslal několikrát na práci do rovníkové Afriky. To, co jsem viděl mě přimělo si o historii tohoto smutného koutu něco najít. Viděl jsem tam věci, které by si žádný dnešní zelený nemohl ani připustit k diskusi. Máme tendenci se na černou Afriku univerzálně dívat jako na chudáky, ale jedná se o strašný, děsivý omyl. Oni jsou něco, co neumím pojmenovat. Rasisté? Xenofobové? Zkrátka nesnášejí se navzájem, doslova a do písmene na smrt. Navíc se nesnášejí v té své kolektivní bídě. Rozeznávají podle nějakých klíčů, kdo je z jakého kmene, plemene nebo čeho. Kdo je černější nebo světlejší, má takový a takový nos, nohy atd. Umíš si představit zaměstnance Národní banky, jedeš s ním v autě, najednou ho chytne rapl, vyskočí z auta a začne mlátit černošku na ulici, protože na hlavě nese kýbl s vodou? Kdybych tam nebyl, tak ji asi zabije. Prý byla z jiného kmene a určitě nesla vodu z kohoutku, který patří jeho kmeni a i kdyby ne, tak je z jiného kmene a to bys nepochopil a ty tu nejsi doma Sire. Jsou schopni ničit si navzájem (ve velkém) humanitární zásilky, jen proto, aby to nedostal někdo z jiného etnika nebo co tam mají.



P.S: Nemyslel jsem ani Hanibala ani žádnou jinou historickou osobnost, ani do toho nepletu Tatary. Jednalo se o naprosté vymlácení sympatických a v Evropě původních Neandrtálců nájezdníky z Afriky.Někdo by mohl Zemanovi už i říct, že byli na stejné úrovni jako Sapiens Sapiens, jen asi nebyli tak mobilní a agresivní. Ale je to jen jedna teorie, třeba vyhynuli sami od sebe, protože je to přestalo bavit

Tak zatím



Exclamation
Přihlášení
Uživatel:

Heslo:

 Přihlásit automaticky



Zapomněli jste svoje heslo ?

Nemáte ještě svůj účet?
Můžeš se registrovat zdarma


Aktuální statistika
 Členů:
 Poslední: aqutyhyw
 Dnes registrováno: 0
 Včera registrováno: 0
 Celkem registr.: 30

 Online nyní:
 Hostů: 2
 Členů: 0
  Statistika:
Rekord uživatelů: 120
Příspěvků: 19680
Google návštěvníků: 5850587
  Přihlášených:
nikdo není přítomen
 [ Administrator
 [ Generální štáb
 [ Dozorčí fora
 [ Moderator
 [ Moderatori
 [ Moderattor

Kdo je přítomen

Celkem je zde přítomno 2 uživatelů : 0 registrovaných, 0 skrytých a 2 Anonymních

nikdo není přítomen

[ Ukázat celý list ]


Nejvíce zde bylo současně přítomno 120 uživatelů dne 13/5/2019, 14:02


Hlasování

Momentálně není žádné hlasování

Kalendář
<<Říjen 2019>>
Po Út St Čt So Ne
1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31
Uživatelé, kteří mají dneska narozeniny: Kimi (56)
Žádný uživatel nebude mít narozeniny nasledujících 7 dní
Vzestupné události:
Žádný

***helperr.com*** Server pro vaši zábavuMartin Mařák - Osobní stránka o všem co se mi líbí a nelíbí***helperr.com*** Flash hry online a zdarmaDankar, s.r.o. Hlavní dealer Ford OstravaReal Reality Klíč, s.r.o. - Klíč k Vaší spokojenosti. Realitní kancelář pro Vás.Kavárna pohoda - Ostrava centrumVáš Portál Vojna.netVálka v obrazech. - První a největší videoweb o druhé světové válce.Váš web s knihami***helperr*** Server pro vaši zábavuDankar s.r.o. Hlavní dealer Ford Ostrava - prodej, servis, autopujčovna, příslušenství***helperr*** Vše o zálohování DVD, Audio CD a telefonování zdarma
......... .........

Poslední prohlížení
Celkem 158 uživatelů navštívilo dnes tyto stránky :: 0 registrovaných, 0 skrytých a 158 Anonymních , 10 Z toho za poslední hodinu.
Martas2411 v 15/10/2019, 18:52
Střelec v 14/10/2019, 17:31
sigi v 19/9/2019, 15:58
Kimi v 21/7/2019, 22:27
ayaaanvikram v 21/7/2019, 20:26





Board Security

58214 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.7020s ][ Queries: 50 (0.4601s) ][ Debug on ]