Portál Vojna.net

Československá armáda 1939 - 1945 - Boje v priestore Vrútky- Priekopa 5.- 9. septembra 1944.

Anonymous - 22/1/2009, 21:18
Předmět: Boje v priestore Vrútky- Priekopa 5.- 9. septembra 1944.
Boje v priestore Vrútky- Priekopa 5.- 9. septembra 1944.


Piaty september 1944 bol jedným z najkritickejším dní SNP. Hrozilo rýchle preniknutie Nemeckých vojsk, po dobití Srečnianskaho priesmyku, do Turca a ich následný postup až do Banskej Bystrice.
Veliteľstvo 1. čs. Armády rozhodlo nasadiť do bojov v Turčianskej kotline nové vojenské aj partizánske jednotky v snahe čo najdlhšie tento priestor udržať vo svojich rukách. Bojovalo sa o Priekopu a o výšiny západne od Priekopy. Bojov sa zúčastnili aj jednotky I. Stalinovej partizánskej brigády pod velením Jegerova. Podporiť úsek juhovýchodne od Vrútok prišla aj batéria horských kanónov pod velením por. Duchoňa.
Z Nemeckých bojových skupín von Ohlena a von Juncka bola vytvorená nová Nemecká 178. divízia tankových granátnikov, o sile približne 6000 mužov.

Image

Zničené domy v Priekope.


5. septembra Nemci zahájili útok, ale boli odrazený.
Dva povstalecké tanky Pnzer III. Ausf. N. z Pluku útočnej vozby podnikli výpad do stredu Vrútok, kde ich ale Nemecké protitankové delá vyradili z boja. Ďalšie tri ľahké tanky LT- 38 sa dostali severne od Priekopy do boja so šiestimi Nemeckými tankmi Panzer IV. a s nepochopiteľným veľkým šťastím z boja ustúpili na okraj Priekopy bezo strát. Povstalecké tanky boli do boja nasadené bez podpori pechoty, delostrelectva a letectva.
Povstalcom po bojoch zostali iba dva tanky Panzer III. Ausf. N., stíhače tankov Marder III. a tri tanky LT-38.

Mínerská partizánska skupina vyhodila do vzduchu most cez rieku Turiec pri Priekope a tým znemožnila Nemeckým tankom v ďalšom postupe. Prápor kpt. Vitalaja zaujal obranné postavenie v priestore Dolné Záturčie- Osikovo. Prápor kpt. Oškvarka bol 5. septembra predisponovaný do priestoru Sučany. Rota povstalcov pod velením kpt. Šlajcharta sa presunula na severný okraj Záturčia. Skupina asi 200 mužov II. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika pod velením Alojza Ritnošíka dostala rozkaz premiestniť sa z Rajeckej doliny na Martinské hole s úlohou podporovať obranu Turca v priestore Dubná Skala- Vrútky a útočiť na Nemcov od boku z východných svahov Malej Fatry.
Dielne pluku útočnej vozby pracovali bez prestávok na opravách a podarilo sa im dostať do bojového stavu sedem LT- 38 a jeden LT- 35. Tri tanky LT- 40 boli zničené v Martinských kasárňach po nálete piatich lietadiel Ju- 87 Šťuka, ktoré patrili bojovej eskadre Immelman, ktorá bola presunutá z Rumunska na Slovensko.

Image

Zničený povstalecký tank Panzer III. pri Vrútkach.


6. septembra povstalci pripravovali protiútok zo všetkými silami sústredených na obranu Turca s cieľom dobyť späť priestor Vrútky- Priekopa, zahnať Nemcov do Strečnianskeho priesmyku a tam ich zničiť. Časť partizánskych a vojenských jednotiek mali útočiť čelne a ostatné partizánske jednotky a to I. Stalinova partizánska brigáda a I. partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika mali uskutočniť obchvat zo severnej a južnej strany. Skupina príslušníkov II. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika mala útočiť do tyla Nemcov. Útok skončil neúspechom, lebo partizánske brigády nezasiahli do boja z bokov a do tyla včas, nedostavili sa do určitých pozícií. Povstalci aspoň znemožnili Nemcom zahájiť plánovaný útok na 6. septembra a zmarili ich plán obsadenie Martina do 9. septembra. Tanky Pluku útočnej vozby podporovali v tom čase obranu Priekopy a vypomáhali pri útoku na Vrútockú železničnú stanicu.

Image

Rozstrieľaný tank LT- 38.


7. septembra Nemci obsadili Priekopu. Od skorých ranných hodín Nemci útočili na výšiny západne od obce, kde priestor bránili vojaci práporu kpt. Vitalaja a až po nasadení väčšieho počtu Nemeckých tankov ustúpili. Okolo obeda dobili Nemci križovatku ciest Martin- Vrútky- Sučany. Jednotky povstalcov bojujúce ešte v Priekope boli ohrozené z boku a večer 7. septembra obdržali rozkaz: stiahnuť sa na južný okraj obce. Útok Nemcov na Záturčie odrazila jednotka kpt. Šlajcharta.

Image

Zničený povstalecký tank v Priekope.


8. september sa niesol v lokálnych bojoch. Na obranný úsek práporu kpt. Vitalaja zaútočili Nemci o sile dvoch práporov, ale neprerazili. Skupina Francúzskych partizánov sa premiestnila zo zálohy k Martinskému pivovaru. Pluku útočnej vozby Nemci vyradili z boja jeden tank a stíhač tanku.

Image

Povstalecký MARDER III. zničený u Priekopy.


9. septembra 1944 sa povstalci opäť pokúsili získať stratené pozície v priestore Priekopa- Vrútky.
Rozmiestnenie povstaleckých jednotiek:
Jednotka Francúzskych partizánov obsadila výpadovú pozíciu na pravom krídle vyššie od mosta zo Záturčia pozdĺž brehu Turca smerom na Vrútky. Ľavé krídlo sa nachádzalo pri betónovom mostíku pre chodcov na Priekopu a stred zostavy na okraji Dolného Záturčia. Časť vojenských jednotiek mala pridelený úsek od Záturčia po Vrútockú dolinu.
I. Stalinova partizánska brigáda obdržala rozkaz útočiť zo severu a časti II. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika mali nastúpiť na Dubnú Skaku. Ostatné sily povstalcov, tvorená hlavne I. partizánskou brigádou M. R. Štefánika, mali postupovať z Košút na Priekopu. Delostrelecká paľba bola zameraná na Nemecké tylo vo Vrútkach.

O 5:00 hodín po delostreleckej príprave predné útočné jednotky povstalcov zahájili útok, lenže Nemecká paľba ich pribila k zemi. Útok partizánov do boku a tyla Nemeckej obrany nenastal, načo Nemci skoncentrovali svoje sily a paľbu ťažkých zbraní proti predným útočným jednotkám. Útok na Priekopu podporovala aj skupina povstaleckých tankov, samohybných diel a kanónov. Dobre zamaskované Nemecké protitankové delostrelectvo kúsok od železničnej rampy skupinu postupujúcich povstaleckých ťažkých zbraní rozstrieľalo. Počas boja povstalci zistili, že kvôli veľkej vzdialenosti na obchvat partizánskymi brigádami sa nebude môcť ofenzíva úplne rozvinúť.
Tri roty II. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika sa dostali do bojov s Nemcami už 8. septembra v priestor Vrútockého vodovodu. Povstalci v boji zničili Nemeckú pozorovateľňu a rádiostanicu, ale počas útoku 9. septembra boli donútený viesť len obranné boje. Jednotky I. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika zaútočili oneskorene. Povstalecké delostrelectvo sa nemohlo zorientovať, aby prenieslo paľbu z Vrútok na Priekopu, kde boli počas boja zistené Nemecké protitankové zbrane a sústredenie Nemeckých tankov. O 7:00 hodine sa vrhli do boja Francúzsky partizáni ľavým krídlom svojej skupiny. Prešli cez rieku Turiec, ale pri postupe sa im do cesty postavili Nemecké tanky, ktoré na nich spustili paľbu z guľometov a z hlavní tankov na vzdialenosť 300 metrov. Francúzi boli zahnaný na ústup za rieku k brezovému hájiku pri Dolnom Záturčí. Pravé krídlo Francúzskej skupiny neprešlo vôbec do útoku, kvôli neutíchajúcej paľbe Nemeckých mínometov a diel.
Po desať hodinovom boji pozícia Francúzskej skupiny bola vo veľmi kritickom stave, za čo mohol Nemecký obchvatný útok z ľavého krídla a pritom útočili na stred. Pravé povstalecké krídlo sa stiahlo k Hornému Záturčiu a Podháju. Aj zvyšok oddielu ustúpil k Hornému Záturčiu, kde sa sústredil. Značne vyčerpaná jednotka bola dosť preriedená, v noci je odvolaná z pozície a odchádza na odpočinok na Sliač.
Po týchto neutíchajúcich bojov prišlo k ustáleniu frontovej čiary a k stabilizovaniu obrany v priestore Turca.

Image

V bojoch o Košúty.


Neúspech povstaleckých protiútokov 6. a 9. septembra 1944 pripísať najmä nedostatočnej organizácii spoločného boja vojenských a partizánskych jednotiek, medzi ktorými viazla koordinácia, dochádzalo k oneskoreným nástupom útoku, znemožňoval sa včasný presun palieb delostrelectva čo v podstatnej miere ovplyvňovalo priebeh bojových akcií.

10. septembra 1944 prišlo k celkovej reorganizácii povstaleckých jednotiek. Na obranu Turca je určená 5. taktická skupina, s krycím menom Ďumbier, pod velením pplk. Emila Perku pozostávajúc z práporov kpt. Jobáka, kpt. Oškvarka a kpt. Vitalaja. Jednotky posádok zo Žiliny a Martina. Ich úlohou bolo zastaviť akýkoľvek Nemecký postup z údolia Váhu do údolia rieky Turiec na čiare Záturčie- Priekopa- Sučany- Krpeľany. Obranné pozície v severnom Turci sa povstalcom podarilo udržať až do 21. septembra 1944.

Tank T- 34 v Martinských kasárňach.

Image


Pomník po ceste na Martinské hole.

Image


Image


Image


Image


Image


Image


Mapa s označenou Hodinovkou.

Image


Vojenské prírodné múzeum Martinské hole.

Image


Image


Image

sigi - 22/1/2009, 23:51
Předmět:
Super článek Herbert... a super foto..musím pochvalit...
Anonymous - 22/11/2009, 20:12
Předmět:
Po stopách pomníkov počas SNP na Martinských holiach, november 2009.

Image


Kóta číslo 1

Image

Image

Horáre? je už niekoľko rokov neexistujúca, zhorela do tla.


Kóta číslo 2

Image

Image


Kóta číslo 3

Image

Image


Kóta číslo 4

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Novodobý Janičiar Very Happy Very Happy Very Happy

Image

Anonymous - 22/11/2009, 21:28
Předmět:
NoHerberte parádny článok vidím že každým článkom sa stale zlepšuješ je to pecka čo píšeš. A ten Janičiar nemá chybu Wink
Anonymous - 23/11/2009, 14:00
Předmět:
škoda že u nás takéto pamätníčky a pietne miesta niesú viacej upravované Sad
Anonymous - 23/11/2009, 17:21
Předmět:
Pekné to je..krásne fotky..paráda Wink
Anonymous - 23/11/2009, 21:28
Předmět:
V Malej Fatre je veľa takýchto pomníkov zo SNP a možno sa mi to časom podarí zmapovať, každý jeden.
Časy uváděny v GMT + 1 hodina
Powered by phpBB2 Plus and Kostenloses Forum based on phpBB