Portál Vojna.net

Zajimavosti-vyprávění očitých svědků - Nacistickí lekári smrti

Anonymous - 10/11/2007, 23:31
Předmět: Nacistickí lekári smrti
UPOZORNENIE!! NIEKTORÉ FOTKY A TEXTY POUŽITÉ V TEXTE NIE SÚ VHODNÉ PRE OSOBY MLADŠIE NEŽ 18 ROKOV ALEBO PRE SLABŠIE POVAHY. AK SA NA TO NECÍTITE, PROSíM NEČÍTAJTE TO. ĎAKUJEM.


4 najhroznejší nacistickí lekári



1.Lekár s rozkazom likvidovať starých a nepotrebných

Kto: Karl Brandt
Životné dáta: 1904 – 1948
Kde pôsobil: osobný lekár A. Hitlera
Pokusy: projekt Eutanázie
Ako dopadol: trest smrti

Myšlienka eutanázie vŕtala v hlave nacistickým lekárom už pekne dlho. Starať sa o starých a nemocných spoluobčanov bolo nákladné a preto bude lepšie sa ich zbaviť. V kurze sú silní a vyvinutí jedinci, z nich môže byť starostlivo formovaná rasa prospech. Už v roku 1936 je preto idea likvidácie nepotrebných starých a nemocných ludí natoľko prijateľná že sa o nej zmie�?ujú články v nemeckých odborných časopisoch. Priamy príkaz začať eutanáziu vydáva až 1. 9. 1939 samotný A. Hitler. Ako hlavu celého inštitútu na odstra�?ovanie zbytočných ludí menuje svojho osobného lekára Karla Brandta. Ten sa svojej úlohy zhosťuje naozaj precízne a okamžite vypracováva dôkladný likvidačný plán. O tom kto si zaslúži žiť a kto nie, rozhodujú v kanceláriách úradníci, ktorí spracovávajú správy z nemeckých starobincov a ústavou pre duševne chorých. Najdôležitejšou informáciou je pre nich to, či za pacienta platí štát alebo príbuzný. Niekoľkokrát týždne potom do zariadenia zavítajú špeciálne autá ktorým sa hovorí Dobrovoľná prepravná spoločnosť pre nemocných. Autá majú záclonky v oknách a jazdia medzi ústavmi v nočných hodinách. Ludia sa ich naučia poznávať a malé deti kričia na prechádzajúce autá smrti “Vezú ďalších ludí do plynu!“

“Príčina smrti je sfalšovaná. Podľa toho čo sa hovorí, sú pacienti ihneď po príjazde vyzlečený, dostanú papierové košele, okamžite sú odvedení do plynovej komory a usmrtený plynom kyseliny kyanovodíkovej s prídavkom anestetík. Telá sú potom po šiestich spálené a popol rozdelení do šiestich urien a poslané príbuzným.“ tvrdí jeden z členov odvolacieho súdu vo Frankfurte v decembri 1939. Ale konečnému prevedeniu tejto vraždy z milosti predchádza rada experimentov ako čo najrýchlejšie zabiť čo najviac ludí. Podľa záznamov prichádza v likvidačných centrách o život 275 000 ludí s ťažkou duševnou alebo fyzickou poruchou. Všetky príkazy k eutanázii podpisuje jeden človek. Toľko obľúbený Karl Brandt sa drží počas vojny medzi elitou tretej ríše. Okrem svojho projektu eutanázie sa tiež účastní bežných pokusov na väzňoch najrôznejších koncentračných táborov, či už sú to experimenty s jedmi alebo amputácie končatín.

V roku 1945 chce so svojou rodinou opustiť Berlín a zrejme aj Nemecko – snáď je to príliš neskoro prebudený hlas svedomia, najskôr ale strach z trestu pred blížiacim sa neslávnym koncom nacistického režimu. Jeho plány sú ale skoro odhalené a gestapo zatýka Brandta 16. apríla 1945. Hrozí mu smrť za dezerciu ale na samotnom konci vojny sa o rozsudky podpísané nacistami v Nemecku nikto nestará a tak je doktor prepustený. Slobody si ale neužije dlho pretože padne do zajatia, na konci mája, britských vojakov a je postavený pred lekársky súd v Norimbergu. Počas Norimberského procesu je v rokoch 1946-1947 súdených celkom 23 lekárov a ich asistentov. Sedem z nich je popravených medzi nimi aj doktor Brandt.
“Lekár je iba nástroj, ako je tomu v prípade dôstojníka ktorý dostane rozkaz,“ snaží sa hájiť Brandt pri procese. Nie je mu to ale nič platné, v roku 1948 totiž končí na šibenici vo väznici v Bavorsku.

Image
Karl Brandt

Image
Pred súdom



2. Vraždí, aby zachránil svojich vojakov

Kto: Sigmund Rascher
Životné dáta: 1909 – 1945
Kde pôsobil: Dachau
Pokusy: dôsledky náhleho zníženia atmos. Tlaku, podchladenie
Ako dopadol: popravený pred koncom vojny Nemcami

Prvé pokusy, ktoré štábny lekár luftwaffe Sigmund Rascher vykonáva, slúžia vojenským účelom. Trápi ho totiž jedna vec – vojenskí letci vo výške 15 km a nie je presne známe, aké riziká im hrozia pri nedostatočnom alebo prerušovanom prívode kyslíka. Rascher sa obracia so svojim problémom priamo na samotného H. Himmlera. Tento druhý najmocnejší muž tretej ríše totiž zriaďuje v roku 1933 jeden z prvých koncentračných táborov vôbec. V Dachau, ktoré leží 15 km SZ od Mníchova, už je pár tisícoviek väzňov a Rascher chce na nich vyskúšať svoje predpoklady. Himmlerovi píše 15. apríla list, v ktorom ho žiada o povolenie niekoľkých pokusov a experimentov na väzňoch u ktorých nebude vadiť že pri experimente pravdepodobne zomrú. Himmler je z nápadu nadšený a odkazuje: “Na pokusy rád poskytnem nejakých väzňov.“
Rascher sa okamžite púšťa do práce, o výsledkoch pokusov si vedie podrobné záznamy. Nič netušiaceho väzňa zavrie do komory kde znižuje atmosférický tlak a obsah kyslíka vo vzduchu.

Po Rascherovi sa dochováva veľa poznámok a dokumentov, medzi nimi i pokus z roku 1942. Rascher skúma reakcie pri výpadku kyslíku a tlaku a presne simuluje situácie v reálnom čase v rôznych výškach:

15 km – väzňovi spadne maska, má škubavé kŕče
14,3 km/45 s – paže má natiahnuté a strnuté, nohy roztiahnuté
12,2 km/3 min – dusí sa, visí bezvládne
7,2 km/10 min – nekoordinovane rozhadzuje končatinami
6 km/12 min – kŕče sprevádza stonanie
5,5 km/13 min – kričí
2,9 km/18 min – stále ešte kričí, pozorujem škubanie, hlava mu klesá
2,1 km/20 min – kričí a kúše si do jazyka
0 m – nereaguje, pôsobí dojmom duševne nemocného človeka

Väzeň sa zo strašného pokusu spamätáva celých 24 hodín. Rascher jeho stavy precízne zapisuje až po uplynutia jedného dňa môže lekár konštatovať že väzeň? “dosiahol normálne stavu, len na pokus si nepamätá“
„Niektoré experimenty vytvárali v pokusných osobách takí pocit tlaku v hlave že z toho šaleli a trhali si vlasy. Muži si drásali hlavy a tváre rukami a strašne kričali, len aby sa zbavili hrozného tlaku v ušných bubienkoch.“
konštatuje vo svojich poznámkach Rascher. Pri dachauských pokusoch mu robí asistenta Walter Neff, ktorý neskôr proti svojmu šéfovi svedčí:
“Tento experiment uskutočnil asi na 80 luďoch, len 10 z nich sa prihlásilo dobrovoľne“ tvrdí po vojne Neff.

Po sérii experimentov so znižovaním atmos. Tlaku sa doktor Rascher, ktorý dokončuje štúdia medicíny na mníchovskej univerzite roku 1933, zameria sa na ochladzovanie ľudského tela. Krutá ruská zima a boje v ľadovom Severnom mori sú teraz pre státisíce Nemeckých vojakov realitou. Čo sa stane s človekom keď ho ponoríte do ľadovej vody a necháte ho tam pár hodín? “Do dnešnej doby som urobil pokusy s intenzívnym ochladzovaním na 30 osobách. Chladu boli vystavený 9-14 hodín až na teplotu tela medzi 27-29 °C. Potom som ich umiestnil do teplej kúpele. Všetci pokus prežili len mali silné omrzliny na končatinách,“ popisuje svoje začiatky Rascher. Neskôr obete dokonca vystrkuje priamo na mráz. Z 300 nedobrovolníkov ich zomrie rovná 100. V dobe kedy jeho experimenty naberajú na obrátkach sa Rascher rozhodne zažiadať o preloženie do Koncentračného tábora Osvienčim. “Osvienčimský tábor je tak rozsiahli že moja práca vzbudí menší pozornosť. Osoby, ktoré zmrazujem totiž príšerne kričia!“ odvovodňuje voje preloženie Rascher. Zhora mu ale nevyhovia a tak musí uskutočňovať svoje zverstvá ďalej v Dachau.

V roku 1944 mu však prestáva svietiť šťastná hviezda. Úrady prídu na podivné praktiky s nelegálnymi adopciami a únosy detí a Rascher je aj so svojou ženou zatknutý mníchovskou políciou. Sám končí za mrežami Dachau, kde ho 26. apríla 1945 zastihne Himmlerov rozkaz zlikvidovať väz�?ov – oslobodenie sa totiž blíži. Rascher je popravený, jeho manželka mizne neznámo kam. JE však pravdepodobné že bola tiež zavraždená.

Image
Sigmund Rascher
Image
Pokus so znižovaním atmos. Tlaku a znižovaním kyslíku na väzňovi.
Image
Pokus pri ktorom bol väzeň namočený do ľadovej vody. Rascher je ten napravo




3. Diabol menom Mengele a jeho morčiatka

Kto: Josef Mengele
Životné dáta: 1911 – 1979
Kde posobil: Osvienčim
Pokusy: špecializoval sa na dvojčatá
Ako dopadol: uprchol do zahraničia






Do prestížneho ríšskeho ústavu pre výskum dedičnosti, biológie a rasovej čistoty pri univerzite vo Frankfurte nad Mohanom nastupuje v roku 1937 26-ročný Josef Mengele. Je to jeho prvá prax potom, čo absolvoval medicínu na univerzite v Mníchove. A tento rok je pre Mengeleho významný ešte niečím – svojim podpisom sa zaraďuje medzi členov NSDAP. Ako pracovník nie je príliš aktívny, skorej sa rozpozeráva v novom prostredí. O tri roky neskôr sa žení a zároveň odchádza do Poľska, kde skúma rasovú čistotu Poliakov. Zlom v jeho živote nastáva roku 1943, kedy sa stáva lekárom rómskeho tábora v Osvienčime. Lekár ale nie je to pravé označenie, Mengele získava počas niekoľkých mesiacov prezývku Anjel Smrti – na verejnosti je to dokonalý gentleman, v ordinácii ale úplný diabol. Hneď od začiatku mu do oka padnú dvojčatá, fascinujú ho ich identické rysy a rozhodne sa s nimi robiť pokusy. Vybraným väzňom hovorí moje morčiatka a medzi priateľmi sa vychvaluje že pracuje so živým materiálom.

Jeho smrtiace liečenie prežíva len pár obetí. Jedna z nich je aj Ruth Elias, rodáčka z Ostravy, ktorá sa do Osvienčimu dostáva keď má 22 rokov ako tehotná. Mengele si ju prevezme do starostlivosti okamžite po pôrode. “Dlho si novorodenca prezeral a po dlhšej úvahe povolal jednu lekárku a rozkázal jej aby mi pevne zviazala prsia,“ hovorí v knihe Nádej mi pomohla prežiť Elias, ktorá zatiaľ nemá o lekárových zámeroch ani tušenia. 6 dní musí počúvať hladný nárek svojho dieťaťa, sama dostane mliečnu horúčku, ktorá k utrpeniu z pohľadu na mučené dieťa pridáva aj utrpenie telesné. Mengele pritom chce „len“ zistiť ako dlho vydrží novorodenec bez jedla. Strašný pokus ukončí až väzenkyňa a lekárka Češka Maca Steinbergová. Podá zúfalej matke injekciu s morfinom ktorá má dieťa usmrtiť. “SI mladá Ruth. Musíš žiť. Len sa pozri na svoje dieťa. Veď už nie je života schopné. Za niekoľko hodín aj tak zomrie. Ale musí zomrieť skorej než príde Mengele. Bude dieťa žiť, odvedie si vás oboch...
Zložila som Hippokratovu prísahu, nesmiem zabíjať. Musíš to urobiť ty!“

Elias zaváhala len na chvíľku: “Urobila som to. áno, zabila som svoje dieťa. Áno, doktor Mengele, urobil ste zo mňa vražedkyňu vlastného dieťaťa.“
Vzpomína po rokoch Elias. Ale to je len malá časť zo strašných osudov Mengeleho obetí. Aby dosiahol organickej krvnej výmeny, ako sám hovorí, zošíva k sebe. Je jasné, ako niečo také môže skončiť – deťom sa pri pokuse vážne zanietia ruky a telá im zachváti sepsia. Veľa detí aj oslepí keď sa im pokúša zmeniť farbu očí tým, že im do nich vstrekuje chemikálie s farbou.

Mengele sa zaujíma aj o pokusy sterilizácie a liečbu šokom. Je schopný ponoriť väzňa do vriacej vody a skúmať, akú teplotu vydrží ľudská koža.
Tí, ktorí jeho pokusy prežijú, väčšinou aj tak zabije a pitvá ich, niekedy dokonca zaživa!! Okrem svojich pochybných prieskumov sa aktívne účastní tiež selekcií prichádzajúcich transportov – iba jeho slovo rozhodne kto bude žiť a kto pôjde na smrť. S koncom druhej svetovej vojny začína pre Mengeleho život vojnového utečenca. Chvíľu síce pobudne v rukách spojeneckých vojsk ale pretože nemá tetovanie ako iný príslušníci SS, Američania ho prepustia. Krátko ešte žije v Nemecku, potom ale uteká cez Taliansko do Južnej Ameriky. V Buenos Aires si otvára Mengele lekársku prax ako Friedrich Edler von Breitenbach. Keď je jeho pravá totožnosť odhalená tak uteká zo zeme. Žije striedavo v Paraguaji, Brazílii a Egypte. Osud si ho ale predsa len našiel v roku 1979 keď pri kúpaní v mori pri brazílskom pobreží stihne mŕtvica, ktorú neprežije. Je pochovaný na cintoríne v brazílskom Embu ako Wolfgang Bernard.


Image
Josef Mengele



4. Nádejná dermatologička prepadne NSDAP

Kto: Herta Oberheuser
Životné dáta: 1911 – 1978
Kde pôsobila: Ravensbruck
Pokusy: účinnosť barbiturátových a olejových injekcií
Ako dopadla: odsúdená na 20 rokov


Píše sa rok 1937 a Herta Oberheuser sa s ešte mokrým titulom doktora medicíny rozhoduje, čo bude robiť. Keby sa neschyľovalo k druhej svetovej vojne možno by sa preslávila ako dermatologička – obor ktorý jej počas štúdia prirastá k srdcu. Namiesto toho sa ale toho istého roku upíše NSDAP. V roku 1940 je skoro 30 ročná Herta Oberheuser poslaná na prax do koncentračného tábora Ravensbruck – 90 km severne od Berlína. Tu sa pod vedením skúseného lekára Karla Gebhardta účastní najrôznejších lekárskych výskumov. Teda aspoň pre Nemcov to výskumy sú – zbytok sveta sa na tieto praktiky pozerá ako na sadistické experimenty, ktoré nepoznajú medzí. Tábor Ravensbruck je zriadený roku 1939 ako čisto ženský a detský tábor – vo svojich začiatkoch má 900 osadníc ale už roku 1944 je ich počet 70 000! Oberheuser príde už do rozbehnutého kolotoča. Okamžite jej pridelia na pokusy so sulfanilamidom – antibakteriálnou látkou, ktorá regeneruje svaly a nervy, ale zároveň ničí pečeŇ a zle sa rozpúšťa v moči.

Jeho účinky skúma na 86 vybraných ženách, ktoré po aplikácií látky trpia šialenými bolesťami a nevyhnú sa ani nenávratnému poškodeniu organizmu. Na deťoch skúša, čo s nimi urobia olejové a barbiturátové injekcie. Akonáhle vstriekne do ich tela smrtiacu injekciu, nebezpečný zabijak sa začne šíriť do dôležitých orgánov, ktoré odumierajú. Dieťa trpí 3 až 5 minút neznesiteľnými bolesťami, telo má v jednom ohni a kŕče mu nedovolia narovnať. To všetko absolvuje pri plnom vedomí, smrť, ktorá ho na konci nevyhnute ľne čaká, je v tej chvíli vyslobodením. Pokusy na ľuďoch prebiehajú v Ravensbrucku už od samého začiatku, táborom prejde 132 000 žien a detí, zahynie pritom skoro 70 percent z nich. Značný podiel na tom má práve Oberheuser, ktorá na konci svojej táborovej kariéry púšťa do experimentov na prianie vedenie tretej ríše. Zranená vojaci totiž stále zomierajú na infekcie, ktoré im spôsobia cudzie predmety v tele. Generálovia chcú vedieť ako ľudské telo na rôzne predmety reaguje a kedy je ešte možné vojaka zachrániť.

Oberheuser je dôkladná. Vkladá väzňom do otvorených rán napríklad drevo, sklo, nečistoty alebo piliny a pozoruje, čo to s nimi urobí a za ako dlho poprípade zomrú. V roku 1943 mení doktorka miesto- jej cesta vedie do slávnej Osvienčimy kde vo svojich experimentoch pokračuje. Práve tam ju zastihne aj koniec najhoršej vojny v histórii ľudstva. Je zatknutá a okamžite uväznená. V roku 1946 je potom postavená pred lekársky súd v Norimbergu ktorý prebieha pod vlajkou USA. Medzi 23 obžalovanými je jedinou ženou. Súd rozhodne že Herta Oberheuser je vinná v dvoch bodoch obžaloby: “Vykonával lekárske experimenty bez súhlasu skúmanej osoby na vojnových väzňoch a civilistoch z okupovaných štátov. Podieľala sa na vyvražďovaní ľudí v koncentračných táboroch. Obžalovaná je tiež vinná zo zločinu proti ľudskosti.“ Rozsudok znie 20 rokov žalára. Oberheuser vo väznici nelení a zdokonaľuje sa v dermatológii a študuje obor sexuálne prenosnej choroby. V roku 1952 je za dobré chovanie prepustená a okamžite si otvára v Nemecku lekársku prax. Funguje ako domáci lekár, ale len 6 rokov. Na protesty ludí, ktorí prežili jej hrôzne pokusy, je jej odobraná v roku 1958 lekárska licencia.


Image
Herta Oberheuser
Image
Anonymous - 11/11/2007, 15:22
Předmět:
Private vybral jsi opravdu samé kapacity...Ale ta svině Herta Oberheuser dostala jen 20 let a to ji stejně hned pustili Evil or Very Mad Normální plivnuti do tváře všech jejich oběti Sad Sad
Anonymous - 11/11/2007, 18:01
Předmět:
hezké kousky jsi vybral jen co je pravda,ale Mengele je dodneska ve svém rodném městečku velice populární hlavně jeho rodina maj tam velkou firmu na zemědělské stroje a jmenuje se tam po nich dokonce ulice a náměstí.
Anonymous - 12/11/2007, 10:26
Předmět:
to sa teda majú čím chváliť tým menom...
Anonymous - 12/11/2007, 19:12
Předmět:
hlavně jak se na to dívaj bývalý vězni z koncentračních táborů.
Anonymous - 12/11/2007, 19:30
Předmět:
hlavne tí, ktorí videli alebo prežili jeho besnenie
Anonymous - 12/11/2007, 20:19
Předmět:
Ten Mengele asi mal zmysel pre sebazničenie alebo sa rozhodol testovať aj sám na sebe, ten škvrnitý týfus je pekná patália a ak to podával špinavým a evientne aj zavšivaveným väz?om muselo byť veselo, nechcem nič spochyb?ovať ale to jediné my na celom článku nesedelo ono doktor by mal niečo vedieť o prenose a jeho eliminovaní. Ináč dobré.
Anonymous - 29/6/2008, 09:14
Předmět:
no private super, zaujimave čitanie a tu Hertu tu by som najradsej niekam nakopal a nie prepustil
Anonymous - 5/1/2009, 20:05
Předmět: zabit
Proste by ich mali vsetci si mali odvisnut nie robit vynimky.
Anonymous - 6/1/2009, 07:59
Předmět: Re: zabit
Britain napsal:
Proste by ich mali vsetci si mali odvisnut nie robit vynimky.

Na tom se určitě shodneme.
Anonymous - 11/1/2009, 18:30
Předmět:
je mi na nic z tychto psychosov..ble...ale ina fakt super clanocek privat:)
Anonymous - 28/9/2009, 18:39
Předmět:
No ja hlupa?a som si tento skvelý článok všimla až teraz! Sa môžem hanbiť.
Anonymous - 5/4/2010, 21:18
Předmět:
snád som našla dobre, tú firmu na zemedelské stroje rodiny Mengeleových, neviem či ešte stále majú sídlo v Gunzburgu, kde je aj ulica pomenovaná (po otcovi J.M.) Karl Mengele Strasse Shocked
.....dajú sa tam aj objednať nejaké tie suveníry

https://www.mengele-agrartechnik.de/Fanshop.425.0.html
Anonymous - 6/4/2010, 11:07
Předmět:
Rodina Mengele je v tomto kraji velice vážená
Anonymous - 4/7/2010, 12:42
Předmět:
Nemohol som si nevsimnut tu strasnu podobnost
Image
MENGELE
Image
MR. Bean
Anonymous - 4/7/2010, 13:18
Předmět:
Cool Cool Cool
Časy uváděny v GMT + 1 hodina
Powered by phpBB2 Plus and Kostenloses Forum based on phpBB