Portál Vojna.net

Ponorky - U- 124

Anonymous - 10/3/2013, 21:54
Předmět: U- 124
U- 124

Image

Nemecká ponorka U- 124, bola typu IXB U- Boot. Objednávka na výrobu ponorky bola daná 15. decembra 1937 do Deschimagu v západných Brémach. Lodný kýl bol položený 11. augusta 1939 a spustenie ponorky na vodu sa konalo 9. marca 1940. Zaradenie do služby nasledovalo 11. júna 1940 pod velením Kapitänleutnanta Georga Schulza. 16. septembra 1941 prevzal velenie ponorky Kapitänleutnant Johann Mohr. Ďalší dvaja známy ponorkový velitelia Reinhard Hardegen (U- 123) a Werner Henke (U- 515) slúžili taktiež ako dôstojníci na U- 124.

U- 124 patrila k 2. ponorkovej flotile vo Wilhelmshavene prípadne Lorienat. Ako ponorkový emblém mala česť niesť kresbu ,,Plesnivca alpského“ (Alpská protež) na oboch stranách veže. Pod velením Mohrema, bol pridaný druhý emblém ,,zelená žaba".

Ponorka podnikla jedenásť bojových plavieb a potopila celkom 47 lodí o výtlaku 217,0019 BRT tonáže, štyri lode poškodila o výtlaku 30,0067 BRT a potopila dve vojnové lode sumárom 5 775 tony. Takýmto výsledkom sa v druhej svetovej vojne mohli pochváliť len štyri ponorky U- 48, U- 99, U- 103 a U- 123, ktoré ju predstihli potopenou tonážou.

Operovala v Atlantiku západne od Škótska a na východe od východného Amerického pobrežia. Bola taktiež prítomná blízko severu Južnej Ameriky. Bola členom dvoch vlčích smečiek. Na konci svojej kariéry bola potopená západne od Portugalska v roku 1943.
Image

Georg Wilhelm Schulz


Prvá bojová hliadka:
U-124 začala svoju prvú hliadku vyplávaním z Wilhelmshavenu 19. augusta 1940. Jej cesta bola naplánovaná naprieč severným morom a skrz medzeru medzi Faerské ostrovy a Shetlandské ostrovy. Ich prvý útok bol zameraný na tri lode severozápadne od Škótska: Stakesby, Harpalyce a Firecrest, ktoré padli za obeť 25. augusta. Aby sa vyhla odplate z HMS Godetia, sa musela ponorka potopiť do hĺbky 90 m (300 stop). Anglický prestavená Korveta zhodila na ponorku 12 hlbinných púm. Na morskom dne , kde sa nachádzali pozoruhodné skaly, ponorka ľahla na jednu hodinu, Korveta stratila kontakt, ale kolízia poškodila tri jej torpédomety. Následkom toho, strávila zostatok hliadky spravodajskou službou o počasí. Ponorka nakoniec po svojej prvej bojovej plavbe zakotvila v Lorientu na Francúzskom brehu 16. septembra.

Druhá bojová hliadka:
U-124 vyrazila smerom na severozápad od Škótskej pevniny. Jej prvou obeťou bola loď Trevisa potopená 16. októbra 1940 218 mýľ (351 km) západne od ostrovčeka Rockall. Ponorka sa taktiež stretla s Anglickou ponorkou HMS Clyde 17. októbra. Avšak si ani nebola vedomá troch torpéd, ktoré boli bezúspešne vypustené smerom k nej. Ponorka pokračovala v potápaní ďalších štyroch lodí Cubano, Sulaco (tam bol len jeden ktorý prežil) a obe boli potopené 20. októbra. Nasledovala loď Rutland 31.októbra a Empire Bison 1. novembra. Z týchto lodí prežili štyria námorníci na vore, keď sa priblížila ponorka skontrolovať skazu, hrali mŕtvych a tak stroskotanci neprišli do zajatia.
Image

HMS Clyde


Tretia bojová hliadka:
Na jej tretej bojovej výprave sa U-124 podarilo svoje skóre zvýšiť o jednu loď Empire Thunder, ktorá klesla na dno severovýchodne od ostrovčeka Rockall 6. januára 1941.

Štvrtá bojová hliadka:
Udalosti zaviedli ponorku na jej štvrtej bojovej hliadke správnym smerom, keď mala tú česť potopiť jedenásť lodí, štyri v jeden deň severne od Kapského mysu Verde 8. marca 1941, Nardana, Hindpool, Tielbank a Lahore, ktoré všetky klesli na dno. Potom zničila ďalších sedem lodí juhozápadne od Freetownu u Sierra Leone. Boli to lode Umona 30. marca, Marlene 4. apríla, Portadoc 7. apríla, Tweed o deň neskôr, Aegon 11., St. Helena 12. a Corinthic 13. Corinthic dostala prvý zásah nefunkčným torpédom, ale ďalšie už bolo plne bojovo funkčné a poslalo ju na dno.

Piata bojová hliadka:
U-124 brázdila prázdnotou na svojej piatej bojovej plavbe. Nenašiel sa na zničenie ani jediný cieľ. Brázdila vlnami stredného Atlantiku juhozápadne od Gibraltaru, ale žiadne kontakt nezaznamenala.
Šiesta bojová hliadka:
Bola späť v plnej bojovej pohotovosti na svojej šiestej hliadke. Mohr, teraz jej nový veliteľ, skôr ctižiadostivo prihlásil potopenie dvoch lodí súčtom 15,000 ton a tretiu loď o výtlaku 8,000 ton poškodil. Realita bola skôr iná. Baltallina mala 1,303 ton a bola potopená 20. septembra 1941. Empire Moat mala 2,922 ton taktiež potopená toho istého dňa. Obe sa stratili z konvoja OG-74.

Navyše Empire Stream klesla na dno 25. septembra. Finálne úsilie padlo 26. Septembra, kedy ponorka zodpovedala za potopené tri ďalšie lode blízko Azorov: Petrel, Cortes a Siremalm. Nebol tam nik kto prežili z neskorších lodí. U-124 sa vrátila do Lorientu 1. októbra.
Image

Johann Mohr


Siedma bojová hliadka:
Po takmer mesiaci na základni sa U- 124 vydala na svoju siedmu hliadku 30. októbra 1941. 24 novembra, bola napadnutá Anglickým ľahkým krížnikom HMS Dunedin, ktorý hľadal dve lode z konvoja. Ozbrojený Reider Marchant Atlantis a jej zásobovací loď Python. Dunedin bol zasiahnutý dvoma torpédami aj navzdory poškodeniu rozdával údery než sa potopil a to o 17 minút neskôr. Dunedin klesol na dno a zo sebou zobral na dno 419 námorníkov a len 67 ich prežilo.
Ponorka zostala v južnom Atlantiku a potopila US Sagadahoc 3. decembra. Jej zánik nasledoval po šesť hodinovom prenasledovaní. U-124 bola ostreľovaná pobrežnou batériou z Fort Thornton na Ascensionskom ostrove 9. decembra ani jedno poškodenie nebolo však vážne.

Osma bojová hliadka:
Zmena operačnej oblasti zaviedla ponorku na východnú časť pobrežia Spojených štátov. S nasledujúcim úspechom operácie ,,Úder bubna- Paukenschlag“, odplávala z Lorientu 21. februára 1942. Ponorka skórovala prvým víťazstvom pred dosiahnutím svojej cieľovej zóny, keď potopila Anglický Resourc asi 230 myl (370 km) severne od Bermud 14. marca.
Nasledovne potopila sedem lodí, ďalšie dve poškodila a to všetko počas marca. Jedna z nich E. M. Clark, bola zasiahnutá takým spôsobom, že jej píšťalka znela neprerušene pokiaľ loď klesala dolu. Ďalšia Esso Nashville, bola zasiahnutá torpédom ktoré zlyhalo pri výbuchu, ale útok pokračoval a ďalši torpédo rozbilo chrbát cisternovej lodi. Držala ju pohromade len doska paluby a lemovanie. Pri úklone sa držiaca sekcia oddelila a potopila sa v krátkom čase. Ďalšie dve lode boli zasiahnuté a potopené ešte predtým než sa U- 124 vrátila do Lorientu. To bola jej najúspešnejšia bojová plavba s 68,215 tony pripísaných na svoje konto.

Deviata bojová hliadka:
Bola späť v strednom Atlantiku na svojej deviatej bojovej plavbe, ktorá začala 4. mája 1942. Štyri lode sa stretli so svojim koncom 12. Ďalšie obete ponorky, bol Francúzsky delový čln Mimosa, ktorý bol u dna s ťažkými stratami na životoch 9. júna. Mnoho z obetí bolo aj zo St. Pierre et Miquelon. Dve ďalšie lode skončili na dne, keď sa ponorka vracala do Lorientu 26 júna.

Desiata bojová hliadka:
Ďalšia zmena operačnej zóny smerovala tento krát k severnému pobrežiu oblasti Južnej Ameriky. Ponorka opustila Lorient 25. novembra 1942. Potopila Trewloras asi 50 myl (80 km) na východ od pobrežia Španielska. Trininad 28. decembra. Loď bola napadnutá lietajúcim člnom US Catalinou 1. januára 1943 na východe od pobrežia Španielska. Neboli zaznamenané žiadne škody po útoku na ponorke. Podarilo sa jej potopiť ďalšie štyri lode Broad Arrow, Birmingham City, Collingsworth a Minotaur všetky 9. Collingsworth kormidelník kľučkoval loďou, aby tak predišiel zásahu a jedno torpédo minulo len asi o 10 stop (3 m). Torpédo pritom zasiahlo Minotaura aj navzdory usilovných únikových akcií jej kormidelníka.

Jedenásta bojová hliadka a posledná:
U-124 odplávala z Lorientu naposledy 27. marca 1943. Smerujúca juhozápadne, len sťažka opustila Biskajský záliv, kedy bola napadnutá a potopená dvomi Anglickými vojnovými loďami, delový čln HMS Stonecrop a šalupa Black Swan západne od Oporto v Portugalsku. Všetkých 53 členov posádky neprežilo.
Image

Image

jarl - 11/3/2013, 12:56
Předmět:
Těch 47 potopených obchodních plavidel a navíc dvě lodě válečné je velmi dobré skóre, které z U 124 právem dělá jednu z nejúspěšnějších německých ponorek, takže je dobré, že se našel někdo, kdo nám její kariéru pěkně popsal. Rád bych se dozvěděl něco víc o tom jejím prvním emblému. Co to vlastně byl ten Alpský plesnivec?
Anonymous - 11/3/2013, 18:28
Předmět:
No, mě docela zaráží, že pro borce typu Mohra se časem nenašel aspoň lepší člun, když už pro něj nebyla lepší práce. Vždyť v r. 1943 končila výroba o generaci mladší IXC a vyplouvat s IXB byla vyložená sebevražda.
Anonymous - 11/3/2013, 20:28
Předmět:
jarl napsal:
Co to vlastně byl ten Alpský plesnivec?

Jedná sa o symbol Álp a horských horárov. Kvet rastie v Karpatoch a v Alpách. Teda aj na Slovensku. Je to chránená rastlina, vysoká asi 5 až 30 cm. Vraj je to vzácna rastlina, nájdeš ju zriedkavo.
jarl - 11/3/2013, 21:02
Předmět:
private_joker napsal:

Jedná sa o symbol Álp a horských horárov. Kvet rastie v Karpatoch a v Alpách. Teda aj na Slovensku. Je to chránená rastlina, vysoká asi 5 až 30 cm. Vraj je to vzácna rastlina, nájdeš ju zriedkavo.

Díky za informaci. To jsem opravdu netušil. Já si spíše myslel, že se jednalo o nějaký nacistický symbol.
Anonymous - 11/3/2013, 23:14
Předmět:
Nemeckí gebirgsjägeri ho mali ako svoj znak, na čapici prípadne na rukáve. Myslím, že aj nejaká medaila (inak veľmi dizajnovo pekná) mala práve alpský plesnivec ako svoj motív.
Anonymous - 12/3/2013, 07:48
Předmět:
Plesnivec, nebo-li protěž alpská byla znakem německých a rakouských (možná i italských, ale tím si nejsem jistý) horských jednotek patrně už od konce 19. století. Byla postupně přejímána a používána prakticky do současnosti, samozřejmě včetně ozbrojených složek třetí říše. Jeden z "echt"nacistických symbolů z ní udělali a naši samozvaní "odborníci" na extrémizmus a pochybní soudní znalci, snažící se dostat za katr každého, kdo nemá vrchností předepsaný názor. Bohužel - jednotky z rajchu si do svých znaků či blatníkových označení vypůjčili kde co, včetně heraldické (skautské) lilie, o runách nemluvě, takže u nás můžeme být za nácky označeni prakticky za cokoliv, i za runy ze Středozemě podle Tolkiena.
Anonymous - 12/3/2013, 20:51
Předmět:
Skvělá bilance.K těm označením na věži bych chtěl dodat jenom to ,že v posledních dvou číslech Military revue je zajímavý článek o U 333,nad kterou převzal patronát město Trutnov.Takže její název zněl U 333 "Trautenau",velitelem byl Kapitan leutnant Peter Erich Cremer.Na její věži byl znak města Trutnov.Asi o tom něco napíšu. Wink
Anonymous - 13/3/2013, 00:11
Předmět:
Napiš!
Anonymous - 11/9/2013, 21:02
Předmět:
Zrovna se vrtám v životopise Wernera Henkeho, takže jsem narazil na to, jak to bylo s tou horskou protěží. Přinesl si ji na palubu první velitel U-124 Georg Wilhelm Schulz. Jeho U-64 potopily v norské kampani britské Swordfishe, ale část námořníků přežila a doplavala na pobřeží, kde je usušili a nakrmili němečtí horští myslivci. Schulz se svými muži poté dostali U-124 a na znamení vděčnosti k horským myslivcům přejali jejich protěž jako znak. U-124 se pak celkem běžně říkalo "edelweissboot".
Časy uváděny v GMT + 1 hodina
Powered by phpBB2 Plus and Kostenloses Forum based on phpBB