Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 26/12/2009, 01:05  Předmět:  Slovenská republika 1939-1945 3.časť Odpovědět s citátemDolůNahoru

V mojom predposlednom diele o Slovenskej republiky počas 2. svetovej vojny vám priblížim zahraničný a domáci odboj Čechoslovákov.


Zahraničný odboj


Aj medzi Slovákmi sa našlo dosť ludí, ktorí nesúhlasili s režimom, ktorý na Slovensku panoval. Mnohí, najmä politici sa pripojili k tým českým a utiekli na Západ, najmä do Londýna, kde sa vytvorila Československá exilová vláda. Ich spoločným znakom, tých politikov, bolo že nesúhlasili s Mníchovským diktátom, odbúraním demokracie a iných slobôd.
Exilový politici sa snažili spojiť so západnými veľmocami, aby našim pomohli a aby sa spojili pre spoločnú vec – poraziť fašizmus, obnovenie ČSR v predmníchovských hraniciach.
Spočiatku sa im však nedarilo. Francúzsko a VB uznávalo Mníchovskú konferenciu, USA sa o dianie v Európe moc nezaujímali a Sovieti sa zblížili s Nemeckom.
Náš exilový odboj, si v roku 1939 vytvoril 4 centrá – Varšava, Paríž, Londýn a Moskva.
Vo Varšave pôsobili najmä agrárníci a oponenti E. Beneša. V Paríži pôsobil bývalý česko-slovenský vyslanec Štefan Osuský a Milan Hodža. Títo sa snažili o obnovu ČSR, v ktorej by Slovensko malo svoje samosprávne postavenie. V Londýne sídlili Česi, skupina okolo E.Beneša chcela obnoviť centralistické Česko-Slovensko bez autonómie Slovenska. V Moskve sídlili komunisti, skupina okolo K. Gottwalda mala podporu Stalina, ten ju však chcel využiť len na vývoz revolúcie do Strednej Európy. Zahraničný odboj nebol jednotný – spory o vedúcu osobnosť, slovenská otázka , politický systém a rozsah sociálnych zmien po vojne.

O akú takú samostatnosť Slovenského zahraničného odboja sa snažil Š.Osuský a M.Hodža. Prvý menovaný ešte v mene ČSR uzatvoril s Francúzskom zmluvu o organizovaní česko-slovenského vojska (3.10. 1939). Hodža vytvoril Slovenskú národnú radu, ktorá bola v roku 1940 začlenená do ČS národnej rady. Takže, proti Benešovi jednoducho nemali šancu.
Beneš mal dominantné postavenie aj preto, že rýchla porážka Polska a Francúzska, spôsobila že dve pobočky exilového odboja, ktoré s Benešom moc nevychádzali zanikli. Osuský a Hodža sa po tom, ako im Briti „odporučili“ na akú stranu sa majú dať, podriadili Londýnskej vláde. Beneš začal vystupovať ako ČS prezident.
ČS vládu v Londýne uznal aj Sovietsky Zväz a to v júli 1941.
Vo vláde bolo aj pár Slovákov: gen. Rudolf Viest, Juraj Slávik. Ján Lichner a Štefan Osuský. Londýnska vláda spolupracovala s tou poľskou, ktorá bola tiež v exile v Londýne. Dohodli sa na tom, že po vojne vznikne Česko-slovensko-poľská federácia. No postup Červenej armády im prekazil plány, Beneš začal spolupracovať aj so Sovietmi a 12. 12. 1943 bola uzavretá zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci so ZSSR na 20 rokov. (pozn. autora – Ako sa zrazu takto zmenil postoj a vzťah ČSR a Poľska? Veď pred vojnou sme sa moc nemuseli, čechom poliaci zazlievali rozdelenie Tešínska, nám zobrali Oravu, a určite by Poliaci zaútočili na ČSR keby sme sa Hitlerovi vojensky bránili. No neviem táto federácia by podla m?a nemala moc šancí na úspech) Touto zmluvou, sa otvorili brány na sovietizáciu ČSR. Beneš, trpiaci traumou z Mníchova, dokonca hľadal v ZSSR oporu, ochrancu. Preto súhlasil aj s tým, že Exilová vláda zladí svoju politiku, vnútornú a hospodársku s politikou ZSSR. Tým obmedzil štátnu suverenitu ČSR.



Domáci odboj


Správne fungovanie zahranič. odboja sa nezaobíde bez spolupráce s tým domácim. Ten sa na Slovensku začal tvoriť už v roku 1939. Najprv to boli malé, ilegálne skupiny z bývalých príslušníkov zrušených politic. strán.
Ich cieľ bol jasný a spoločný – porážka nacistov a zrušenie režimu, ktorý vládol na Slovensku. Rozchádzali sa však v tom, ako má vyzerať Slovensko po vojne.
Komunisti, ktorí boli spolu s Agrárníkmi početne najsilnejší, chceli samozrejme po vojne vytvorenie samostatného sovietského Slovenska. Po tom, čo im Moskva nakázala, aby podporovali obnovenie ČSR , tak začali hlásať obnovenie ČSR ako federácie samozrejme s hegemónnym postavením komunistickej strane. Na čele komunistov bol Ján Osoh.
Agrárníci, na čele s Jánom Ursínym a Jozefom Lettrichom, chceli samozrejme obnovu ČSR a jej demokratický režim a aby Slováci mali autonómiu. Zaujímavá bola tzv. Sidorova skupina. Na čele bol vyslanec vo Vatikáne Karol Sidor. Ten sa kontaktoval s predstaviteľmi občianskeho odboja Petrom Zaťkom. Usilovali sa o vytvorenie federácie v Strednej Európe a Slovensko malo vystupovať ako samostatná jednotka.
Do odboja sa zapojili aj národohospodári Ivan Karvaš a už spomínaný Peter Zaťko. Presúvali na stredné Slovensko šatstvo, potraviny, finančné rezervy.
Ilegálne skupiny mali svoje krycie názvy ako Demec, Flóra, Justícia. Udržovali pomocou kuriérov a vysílačiek kontakt s Exilovou vládou.
Potom čo Nemci prehrali pri Stalingrade, sa postoj ich spojencov začal meniť. Ako prvý odpadli Taliani keď jednak kapitulovali pred vyloďujúcimi sa Spojencami, a dokonca zvrhli aj samotného Duceho. To bolo signálom aj pre Slovákov že je čas na zmeny a na otvorený boj. Po dohode Beneša a Stalina sa na Slovensku zjednotil komunistický a občiansky odboj. (Vianočná dohoda, Bratislava rok 1943) Podla tejto dohody na Slovensku vznikla Slovenská národná rada, ako centrálny odbojový orgán. Jej prvými členmi boli: za občiansky odboj Jan Ursíny, Matej Josko a Jozef Lettrich. Za komunistický odboj tu bol Karol Šmidke, Gustáv Husák (áno ten gustáv husák) a Ladislav Novomeský.
So SNR úzko spolupracovalo aj vojenské ústredie odboja. To sa vytvorilo v apríli 1944 v B.Bystrici a velil mu pplk. Ján Golian. Vojenské ústredie plánovalo povstanie z vojenskej stránky.


Slovenské národné povstanie


Po tom ako Nemci dostávali na frak od Spojencov v Normandii, a potom ako Sovieti rozbili Skupinu armád Mitte na Ukrajine, tak už všetkým bolo definitívne jasné že Nemci vojnu prehrali.
Slováci vypracovali plán. Bol jednoduchý. Červenoarmejci mali prejsť cez Východokarpatské priesmyky, ktoré predtým obsadia 2 slovenské divízie. Sovieti však neverili našim povstalcom, neverili nášmu plánu a dôstojníkom vojenského ústredia napojených na Londýn. Sovieti však podporili to, aby na naše územie boli vysielané partyzánske skupiny, ktoré mali podporiť tie naše. Bol to solídny plán, lenže ich činnosť napovedala tomu, že sa chystá niečo veľké. Slovenská vláda bola už prislabá na to, aby zakročila. Preto zakročili Nemci. Poslali sem vojsko. Obsadili Považie, kde sa sústredila dôležitá časť našej vojenskej výroby a bolo dôležitým komunikačným strediskom. Hneď potom bez boja odzbrojili naše dve elitné východoslovenské divízie, ktoré mali byť oporou pri povstaní.
Po tom, ako sa rozšírila správa o príchode Nemcov, dal 29. augusta 1944 Ján Golian rozkaz k tomu, aby začalo povstanie. Povstanie sa začalo heslom „Začnite s vysťahovaním!“ Povstanie sa však obmedzilo len na hornaté územie Stred. Slovenska. Jeho strediskom bola B.Bystrica kde bolo sídlo SNR. Tá hneď prevzala politickú moc na povstaleckom území, vyhlásila obnovenie ČSR, zrušila diskriminačné zákony a nariadenia Slovenskej republiky, zrušli HSLS, HG a HM, politické organizácie Nemcov a Maďarov.
Počas povstania sa na Slovensku sformovali dve politické hnutia: Komunistická strana, ktorá pohltila sociálno-demokratickú stranu a Demokratická strana. Tieto dve strany spolu budú o moc súperiť aj po skončení vojny.
Aktívni prívrženci režimu Slovenského štátu a aj nemci boli často popravovaní a väznení. Popravy sa uskutočnili napríklad pri Sklabini, Kunerade, Sklenom, Hornej Mičinej a Banskej Štiavnici. Na území, ktoré nebolo povstaním zasiahnuté mala skutočnú moc nemecká armáda. Prezident Tiso považoval povstanie za puč, do ktorého boli vtiahnutí oklamaní Slováci nepriateľmi štátu.
Povstaleckej armáde, ktorej aktívne pomáhala 1. československá armáda, velil z Londýna povýšený gen. Ján Golian. V októbri 1944 jej velil gen. Rudolf Viest. Armáda mala po mobilizácii asi okolo 50-60 000 mužov. Popri armáde zohrali dôležitú úlohu aj partyzáni, ktorých bolo asi 12 000. Najznámejším partyzánom bol Viliam Žingor, ktorý vytvoril partyzánsku skupinu v Turci. Organizáciu a velenie partyzánov prevzali hlavne sovietskí poradcovia. Medzi partyzánmi a povstaleckými vojakmi vládlo napätie a nedôvera. Partyzáni často odmietali rozkazy vojakov a konali svoje akciu na vlastnú päsť. Na povstaleckom území mala svoje zastúpenie aj britská a americká misia. (pozn. autora – Nedávno som o tom sledoval dokument, boli tu hlavne Američania, piloti bombardérov zo Sicílie či Talianska. Na letisku Tri Duby pristáli, dali nám zásoby a potom tu boli ako poradcovia. Medzi nimi boli aj Slováci, žijúci v USA. Jeden z tých preživších vystupoval v tom dokumente, v uniforme amerického kapitán letectva a hovoril perfektnou slovenčinou. Veľa jeho druhou však padlo do zajatia či bolo popravených Nemcami.)
Proti povstalcom a partyzánom stále Nemci na čele s gen. SS Gottlobom Bergerom a neskôr generálom SS Hermannom Hofflom. Nemci mali k dispozícii dve divízie o sile asi 35-40 000 vojakov plus POHG (pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy) a Slovenskú armádu-Domobranu ktorú zmobilizoval nový minister národnej obrany Štefan Haššík.
Povstalecké územie, sa nachádzalo v operačnom pásme Červenej armády. Tá však podobne ako aj Poliakom, dostatočne nepomohla a neumožnila ani Spojencov letecké zásobovanie. Povstalci sa bránili, zviedli tvrdé boje napr. pri Strečne kde bojovali aj francúzski partyzáni. (pozn. autora – myslím že to boli Francúzi zo ZŤS v Dubnici, pretože tu boli na nútených prácach) Potom pri Lipovci, v Malej Fatre, v Rajeckej doline, o vrch Ostré v Nízkych tatrách, o Telgárt a podobne. Organizovaný odpor povstalcov však bol zlomený 27. októbra 1944 kedy padla Banská Bystrica. Na povstaleckom území začali represie. Asi 15 000 vojakov padlo do nemeckého zajatia a boli poslaní do koncentračných táborov. (Na základnej škole sme mali besedu s jedným starým vojakom, povstalcom, ktorý hovoril že skončil v Mauthausene. Bol zranený a zajali ho v Ban. Bystrici. – pozn.autora) Boli však aj prípady popráv Slovákov, Židov a Rómov. Napr. pri Nemeckej, Kremničke, Kováčovej alebo Prievidzi. Tieto popravy vykonávali Nemci za asistencie POHG.
Do zajatia upadli aj velitelia povstania Ján Golian a Rudolf Viest. Ich stopa končí koncentráku vo Flossenburgu.(pozn. autora - Na svete sú však aj verzie že ich Nemci popravili pri Turej Lúke. Ja som počul však aj o tom, že v koncentráku ich zabili tak, že ich v zime vyzliekli, vytiahli von a polievali vodou kým nezamrzli. Nie je to však oficiálne, ako hovorím počul som to ešte na základnej škole od našej učiteľky dejepisu)
Aj napriek neúspechu sa SNP zaraďuje po Juhoslovanskom odbojovom hnutí a po varšavskom povstaní za k najväčším ozbrojeným povstaniam proti Nemeckej ríši v Európe počas 2. svetovej vojny.


Slovensko – front


6. októbra 1944 sa Červenoarmijcom a 1. čs. armádnemu zboru podarilo konečne dobiť Dukliansky priesmyk. Cena za jeho prekročenie bola vysoká. Tým sa začala etapa bojov o Slovensko. Boje na slovensku trvali asi 7 mesiacov až do apríla 1945. Kým v Maďarsku, Poľsku a na juhu Slovenska postupovali Sovieti rýchlo, hornaté oblasti Stredného Slovenska umož?ovali Nemcov zachytiť sa a zbudovať obranu. Najťažšie oslobodzovacie boje sa uskutočnili pri Liptovskom Mikuláši a Malej a Veľkej Fatre. 20. januára 1945 boli oslobodené Košice, 25. marca B.Bystrica, 4. apríla Bratislava a až 30. apríla Žilina. Po boku Sovietov a Čechoslovákov pomáhali oslobodzovať Slovensko aj rumunské vojská.


Koniec vojny


Slovenská vláda zo strachu pred Sovietmi uprchla na Západ. 8. mája 1945 podpísala v rakúskom Kremsmunsteri s Američanmi kapituláciu. J. Tiso sa určitý čas skrýval v kapucínskom kláštore v Bavorsku, no niekto ho prezradil a šup s ním spät na Slovensko.
Po skončení vojny ostala do konca roku 1945 na našom území Sovietská armáda. NKVD z nášho územia odtiahla na nútené práce asi 7000 civilistov plus vojakov. Medzi odvlečenými na Východ boli napríklad minister obrany Ferdinand Čatloš, predseda snemu M. Sokol, predseda najvyššie súdu M.Mičura, generál Turanec, predseda maďarskej strany na Slovensku J.Esterházy a mnohí iní.
Po odchode sovietskej armády ostali na našom území rôzny vojenskí poradcovia, spolupracovníci a iní dôverníci. Navyše sovietská armáda mala v krajinách susediacich s ČSR rozmiestnené vojská.


Fotky k článku:

fotky povstalcov
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/fb/Burial_ceremony_at_the_mass_Slovak_grave_in_Za%C5%82u%C5%BC._1941._Sanok_district.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/89/Nastupeni_povstalci.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/25/Povstalecka_kolona.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/46/Kanon88.jpg

Mapy
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a8/SNP_map11.png
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/3c/WWII_Southern_Central_Europe_1944-1945.png - mapa postupu Sovietskych vojsk cez naše územie

Edvard Beneš
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/98/Edvard_Bene%C5%A1.jpg
Milan Hodža
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/57/Hodza.jpg

Pokračovanie:
Slovenská republika 1939-1945 4.časť


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75422 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1697s ][ Queries: 21 (0.0180s) ][ Debug on ]