Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 24/1/2012, 21:53  Předmět:  Ostrov Wake Odpovědět s citátemDolůNahoru

Ďalším článkom o pacifickom bojisku bude článok o bojoch proti americkému ostrovu Wake.
Sprvu by sa patrilo priblížiť, kde vlastne ostrov (alebo atol) Wake leží. Je to koralový atol, pobrežie má dlhé 19 km a leží v severnom Tichom oceáne, asi 3700 km na západ od Honolulu a 2430 km východne od Guamu.
Niečo k histórii ostrova.
Ako prvý objavili ostrov Wake (vtedy ešte nepomenovaný) európski námorníci a to španielski v roku 1568. Pomenovali ho San Francisco. Neskôr bol ostrov premenovaný podľa anglického námorníka, kapitána Wiliama Wakea, ktorý so svojou loďou narazil na ostrov v roku 1796. V roku 1828 bol ostrov „znovuobjavený“ tentokrát americkými námorníkmi. Americký kapitán opísal ostrov ako “..pokrytý lesom, hustou zeleňou a pôdou, ktorá môže byť využívaná na poľnohospodárske účely.“
Rozsiahlejšiu expedíciu podnikli opäť Američania v roku 1840, pod vedením komodora Charles Wilkesa. Ten objavil v strede ostrova rozsiahlu lagúnu, ktorá bola naplnená rybami. Podotkol však, že na ostrove nie je pitná voda. Expedícia si z ostrova zobrala a zaznamenala nové živočíšne či rastlinné druhy. Všetci boli spokojní a expedícia pokračovala ďalej.
USA získala Wake ako svoje územie v roku 1899. V roku 1935 americká letecká spoločnosť Pan Am vybudovala na ostrove prvé ľudské osídlenie na ostrove, dedinu s názvom PAAville. Obyvatelia tu pestovali čerstvú zeleninu, ktorá potom končila aj na tanieroch pasažierov Pan Amu, na ceste do Číny. Okrem toho slúžil Wake ako zásobáreň paliva pri preletoch lietadiel na Filipíny.
Pomaly ale isto sa schyľovalo k vojne. Bol začiatok roku 1941. Američania poslali na ostrov Wake asi 1200 civilných pracovníkov, ktorý sa hneď pustili do práce s opevňovaním alebo stavaním kasární, bunkrov či protileteckých palpostov. Tí sa činili. Na ostrov pribudlo 6 130 mm pobrežných diel, 12 76 mm protilietadlových kanónov, 18 12,7 mm guľometov Browning a 30 starších M1917 Browning.
V auguste sa na ostrov nasťahovali aj vojaci. Konkrétne posádka majora USMC James P.S. Devereuxa. Ten mal pod svojim vedením 1. obranný prápor USMC, nejakých 450 mužov.
Okrem nich tu zložilo svoje kosti aj armádny spojári a 68 vojakov US Navy.
Letisko sa dočkalo prestavby, aby mohlo byť využívané pre bojové lietadla, konkrétne pre VMF-211, letku USMC. Najprv sem prišiel letecký personál tejto jednotky (49 mužov) a to koncom roku 1941, neskôr k nim pribudlo 12 stíhačiek „Wildcat“ z VMF-211 z lietadlovky Enterprise.
Celej posádke na ostrove Wake velil príslušník US Navy Winfield S. Cunningham. Ten mal iba 10 dní na to, aby sa mohol ako tak zoznámiť s touto posádkou a pripraviť sa na útok. A ten onedlho prišiel.
A máme tu 8. december 1941.
Bolo pár hodín po Pearl Harbore. Posádka sa prostredníctvom rádiových správ dozvedela o osude Pearl Harboru a major Devereux sa rozhodol konať. Vyhlásil pohotovosť a prikázal stíhačkám vzlietnuť. Na jeho smolu sa do vzduchu dostali len 4 stíhačky, ostatné boli kvôli náhlej tropickej búrke nútené ostať na zemi. (to bohužial znamenalo ich skazu). Tie sa pustili hliadkovať okolo Waku. Zrazu sa objavilo na oblohe 36 japonských Mitsubishi G3M3, ktoré svojimi bombami zničili 8 stíhačiek, poničili zariadenie letiska, sklady munície a paliva. Zabili 23 vojakov, zabili 10 domorodcov, ktorí tu pracovali (z kmeňa Chamoro). 11 vojakov bolo zranených. Pri spiatočnej ceste bombardérov boli 2 zostrelené.
Na ďalší deň bol opäť uskutočnený nálet, tentokrát už na nich 4 americké Wildcaty čakali. 26 bombardérov sa zjavilo nad Wakeom, 4 boli zostrelené a 14 poškodených. Neskôr sa 3 z nich zrútili do oceána. O osude posádok mi nie je nič známe, zrejme heroicky padli za cisára. A aj 10. 12. sa uskutočnil nálet, tentokrát len 16 Mitsubishi G3M3. Americké Wildcaty 2 zostrelili, ostatné poškodili. Vo vzduchu bola cítiť blížiaca sa invázia.
K ostrovu sa približoval zväz kontraadmirála Kadžioka. Jeho zostava čítala: 6 torpédoborcov Yayoi, Mutsuki, Kisaragi, Hayate, Oite, a Asanagi, 2 ponorky, 3 ľahké krížniky Yubari, Tenryū, a Tatsuta, 2 transportné lode číslo 32 a číslo 33 a 2 torpédoborce s naloženými japonskými výsadkármi (450 výsadkárov) určených na dobitie ostrova.
Skoro ráno 11. decembra 1941 bol celý zväz neďaleko ostrova. Výsadkári boli naložení do výsadkových člunov a pod krytom delostreleckej palby smerovali na ostrov. Lenže japonský pokus o vylodenie skončil fiaskom. Americkí delostrelci sa vôbec nezľakli japonských lodí a pustili sa do ostreľovania. A činili sa! Japonci museli odpísať torpédoborec Hajaté, ktorý Američania zasiahli dvakrát do skladu zásob. Asi vo vzdialenosti 4 km od ostrova loď vybuchla a potopila sa. Ďalšou odpísanou loďou bol krížnik Yubari, poškodených sa musel z bojov nedobrovoľne stiahnuť. Ešte než sa ostatné lode radšej stiahli, podaril sa pilotovi Henrymu T. Elrodovi husársky kúsok. Ten so svojim Wildcatom uskutočnil nálet (v sprievode ostatných 3 Wildcatov) a potopil japonský torpédoborec Kisaragi. (pozn. autora – H.T. Elrod neskôr opešal, lebo jeho lietadlo, podobne ako ostatné bolo zničené. Bojoval teda so zbraňou v ruke a hrdinne padol 23. decembra 1941, keď kryl nosičov munície. Za svoje počínanie na Waku bol posmrtne, v roku 1945 povýšený na majora a jeho manželka dostala z rúk prezidenta medailu Medal of Honor.)
Japonci stiahli chvost a radšej sa od Waku stiahli.
Neúspech nahneval japonské vedenie, ktoré plánovalo odvetu.
Veliteľ Cunningham informoval nadriadených o svojej situácii a americké média nadšene informovala o americkom úspechu. Čo však americká verejnosť nevedela, boli prosby Cunninghama o vyslanie posíl a vybavenia, nutného na účinnú obranu ostrova.
Predbehnem históriu, keď napíšem, že americké velenie poslalo posily aj zásoby a to 16. decembra 1941 z Pearl Harboru. Americký zväz TF 14 pozostával z lietadlovky Saratoga, ťažkých krížnikov Astoria, Mineapolis a San Francisco, 10 torpédoborcov a iných sprievodných lodí. Na svojich palubách viezlo náboje, zásoby a palivo. Takisto sa na palube nachádzali vojaci zo 4. obranného práporu USMC. Večer 22. decembra 1941 sa dostal zväz na vzdialenosť 800 km od Waku. Zväz získal informácie o tom, že neďaleko Waku sa nachádzajú japonské lietadlové lode a krížniky a admirál William Pye rozkázal, aby sa TF 14 radšej vrátil späť, pretože sa bál strát. Posádka na Waku ostala teda bez zásobovania po celú dobu obrany, bola odrezaná od sveta a dopadla jedine tak ako dopadnúť mohla.
Druhý japonský pokus na dobitie ostrova sa mal uskutočniť 23. decembra ráno.
Japonci posilnili svoj zväz a aj invazíjne jednotky, ktorých bolo už 1 500 vojakov. 16. decembra rozkázal sám Jamamoto, aby sa pôvodný japonský zväz posilnil Nagumovými lietadlovkami Sorjú a Hirjú vracajúcimi sa od Pearl Harboru + 2 krížniky a 2 torpédoborce. Zväz však posilnil aj kontraadmirál Goto, celkovo 4 ťažké krížniky a 3 torpédoborce. Impozantná sila. Navyše bol ostrov Wake poctený každodennom prítomnosťou japonských lietadiel.
V noci z 22. na 23. december bolo uskutočnené ostreľovanie ostrova a japonský výsadkári začali okolo 2:35 s vyloďovaním. Do rána bolo po všetkom. Japonci vyhrali a ich prítomnosť na Waku sa datuje až do 4. septembra 1945, kedy japonská posádka kapitulovala.
Čo sa dialo potom?
Najprv niečo k stratám. Japonci boli nútený odpísať 820 mŕtvych, 333 bolo zranených. 20 lietadiel bolo poškodených a 8 bolo zničených. Plus na mori stratili Japonci 2 torpédoborce, 2 sprievodné lode a 1 ľahký krížnik mali ťažko poškodený. (pozn. autora – Američania si však nárokujú 21 zničených a 51 poškodených japonských lietadiel)
Americké straty boli značne menšie. Zomrelo 120 vojakov a civilných pracovníkov. 49 ľudí bolo zranených a prišlo o 12 lietadiel.
A čo zvyšný preživší? No nečakalo ich nič optimistické. Do zajatia padlo 433 vojakov a 1104 civilistov. Väčšina z nich bola poprevážaná do zajateckých táborov mimo ostrov. Na ostrove ostalo asi 104 zajatcov. 5 z nich boli zabití v januári 1942. Ostatný slúžili Japoncom, ktorý na ostrove začali po dobití stavebné práce bunkrov a fortifikácií. Japonci si sem priviezli 8 diel ráže 200 mm zo Singapuru. Bola to umiestnená stála posádka pod vedením kapitána Shigematsu Sakaibaru (asi 2 tisíc mužov). Ten rozkázal v októbri 1943, aby boli zvyšní 99 americkí zajatci popravení. Svoju prácu skončili a navyše, 2 dni predtým uskutočnili Američania veľkí nálet lietadlami z Yorktownu. Na túto skutočnosť sa Sakaibara po vojne odvolával, údajne si myslel, že sa chystá americká invázia a zrejme nepotreboval nepohodlných svedkov, ktorí by po prípadnom americkom dobití mohli vypovedať. Ale zrejme skutočný význam popravy vie iba sám Sakaibara, veď takéto zaobchádzanie so zajatcami a väzňami bolo pre japonských vojakov typické všade, kde sa im dostali do rúk.
98 zajatcov bolo popravených. Jeden jediný z nich prežil a ukryl sa pred Japoncami. Neskôr tesne vedľa miesta, kde boli popravení zakopaní, vyryl tento preživší do kameňa text „98 US PW 5-10-43“. Tento nápis je na tomto kameni viditeľní dodnes. Bohužial, tento neznámy zajatec bol dolapený a samotným Sakaibarom sťatý (Sakaibara bol neskôr obesený v roku 1947). Meno nešťastníka, ktorý do kameňa vyryl odkaz nie je dodnes známe.
A aký bol osud samotného ostrova Wake počas vojny? Japonci ostrov premenovali na Otori Šima, alebo ostrov vtákov.
Američania sami označili ostrov ako nepodstatný pre ich ďalší postup, pretože to k nemu mali odvšadiaľ ďaleko. Najprv ho izolovali ponorkami, neskôr v roku 1944 aj loďami a svojim celkovým postupom. Japonci neboli neskôr vôbec zásobovaný a podaril sa im husársky kúsok – vyvraždili celú populáciu ojedinelého vtáka zvaného anglicky Rail Bird. Títo chudáci skončili v žalúdkoch cisárskych tigrov.
Američania však nenechali tento ostrov len tak. Ostrov bol od februára 1942 takmer až do konca vojny pravidelne bombardovaný. Jedného z týchto náletov sa zúčastnil aj budúci americký prezident George Bush starší.
Čo záverom? Bola to bitka, ktorá ukázala, že hoci v zúfalej pozícii tak sa dokázali Američania brániť a spôsobiť japonským tigrom pomerne veľké straty. Kto vie ako by bitka dopadla, keby sa TF 14 nebála priblížiť k atolu a vyložila svoj náklad a pomohla obkľúčenej posádke. Možno by to skončilo ešte väčšou americkou porážkou s väčšími stratami, možno by to skončilo dlhou a krvavou bitkou, navyše by sa mohli boje presunúť aj na vody v okolí Waku.
No ostáva nám len polemizovať.


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 24/1/2012, 23:21  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

A nejaké fotky:

Pohľad na Wake z výšky
http://www.ibiblio.org/hyperwar/USMC/img/USMC-C-Wake-4.gif

Zničený Wildcat z Wake
http://www.ibiblio.org/hyperwar/USMC/img/USMC-C-Wake-24.gif

Stroj v popredí, s číslom 211 F11 patril Henrymu Elrodovi
http://www.ibiblio.org/hyperwar/USMC/img/USMC-C-Wake-16.gif

Krásna mapa celého Wake
http://winsevy.com/wordpress/wp-content/uploads/2011/02/Wake-048-copy.jpg

Zajatí civilisti na Wake
http://www.ibiblio.org/hyperwar/USMC/img/USMC-C-Wake-29.gif

Pohreb japonského poručíka Kiniči Učidu na Wake
http://www.ibiblio.org/hyperwar/USMC/img/USMC-C-Wake-30.gif

Slávnostná americká kapitulácia
http://www.ibiblio.org/hyperwar/USMC/img/USMC-C-Wake-1.gif


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

75423 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1810s ][ Queries: 19 (0.0421s) ][ Debug on ]