| Autor |
Zpráva |
private_joker
Generalmajor
Věk: 21
Založen: 04. 11. 2007
Příspěvky: 1783
Bydliště: Senica,SVK
35100.46 Sigidolar
|
|
Keď som minule zmienil Arawe, bol by viac než smrteľný hriech, kebyže nespomeniem boje na myse Gloucester. Tie by sa dali rámcovať decembrom 1943 až aprílom 1944.
Vylodenie na Gloucestere bolo len čiastkovou akciou v rámci obrovskej spojeneckej Operácii Cartwheel. Pod týmto názvom chápeme sériu mnohých operácii v oblasti juhozápadného Pacifiku. Zároveň bolo vylodenie na Gloucestri druhým vylodením americkej 1. USMC divízie v celej vojne.
Niečo zo zákulisia.
Zrejme som to mal napísať v minulom diele, no na povrch to uverejním až teraz. Generáli a admiráli z amerického štábu si lámali hlavu nad tým, akým smerom vlastne je najlepšie postupovať smerom k japonským ostrovom. Vo svojej sérii o Novej Guiney som písal, že Nimitz bol za postup stredným Pacifikom a MacArthur bol za postup juhozápadným smerom. Ako dnes už vieme, oba tieto smery sa aj realizovali. No MacArthurovo posadnutie Filipínami bolo povestné. Za súčasnej situácie (december 1943) už od nich nebol až tak ďaleko. Preto aj teraz obhajoval tento svoj smer. A proti nemu, proti tomuto smeru mal zdatných protivníkov, menovite – admirál King a generál Marschall. Tí hovorili, že je lepšie ísť stredom Pacifiku, je to kratšie, rýchlejšie a proti nim nebude stáť zlý téren. A hlavne, nemuseli by pumpovať toľko lodí a vojakov a vlastne všetkého ostatného, pretože postup cez stred Pacifiku by odrezal japonské vojská na juhu.
MacArthur mal na svojej strane admirála Williama Leahya, náčelníka štábu samotného Roosevelta a senioru Výboru náčelníkov štábu. Inu, silný spojenec. Obaja vehementne a energicky lobovali za svoju vec, pretože aj sám MacArthur si bol vedomí, že keď dostane prioritu Nimitzovo ťaženie, on bude odsunutý na vedlajšiu kolaj.
Výbor náčelníkov štábu napokon rozhodol takto – Oba smery postupu voči Japonsku budú mať rovnako veľkú podporu štábu. Ak by mal prioritu len stredný smer, japonské vojská by mohli proti tomuto postupu postaviť všetky dostupné vojská, mohli by napádať dlhé zásobovacie línie spojencov a mohli by z južného Pacifiku napádať boky spojeneckého postupu. A čo je pre nás dôležité, rozhodlo sa, že japonskú základňu v Rabaule nebudú spojenci pracne dobíjať, čo by ich nepochybne stálo množstvo vojakov a techniky, ale jednoducho túto pozíciu obklúčia, odrežú od sveta a budú ničiť zo vzduchu.
A teraz by sme sa mohli zase presunúť na N. Britániu.
Približne v rovnakej dobe, ako začali boje v Arawe, sa Američania a Austrálčania začali vyloďovať na myse Gloucester, na Novej Británii. Konkrétne jednotky 1. USMC pod vedením generála Rupertusa. Krylo ich letectvo, ktoré muselo poobede čeliť japonským lietadlám. Vyštartovali 4 perute 5. leteckej armády proti asi 20 japonským Valom a asi 60 Zerám. Výsledok? Jeden zničený torpédoborec na strane Američanov. O stratách na lietadlách nemám údaje, no odhadujem, že japonskí rytieri nebies sa porúčali do svätyne Kokomo častejšie než ich americkí protivníci.
Vyloďovanie prebiehalo počas celého dňa, celkovo sa počas prvého dňa 26. decembra vylodilo 13 tisíc mužov. Tí začali hneď postupovať preč z hlavného miesta vylodenia tzv. Borgenskej zátoky. A postupovali k najzápadnejšiemu výbežku mysu, kde mali Japonci svoju vzletovú dráhu pre lietadlá. Aké prekvapenie na nich čakalo, keď asi po hodine narazili na bažiny a bahno, na nebezpečné padajúce stromy, na jamy a diery plné vody, na nezpevnené cesty. Vlastne bola tu len jediná pobrežná cesta, po ktorej sa mohli premávať iba džípy a aj iba vtedy, keď nepršalo. Čo však bol problém, lebo pršalo stále. Bolo bežné keď sa 24 hodín spadlo 80 cm zrážok.
Prvé boje nastali 28. decembra asi kilometer od japonského letiska. Američania narazili na dobre zamaskovaného nepriateľa, vyzbrojeného delami a guľometmi. Privolali si pomoc. Lenže pršalo. Nemohli byť nasadené lietadlá. Až keď dážď ustal, lietadlá zasiahli a spojenci postúpili, konkrétne 30. decembra. Posledný deň roku 1943 padlo japonské letisko.
Ďalší úspech nastal až 13. januára 1944. Američania sa dovtedy plížili a s určite s kopou nadávok na jazyku pomaly postupovali džungľou, hustou ako omáčka. Mariňáci na Gloucestri sa počas postupu museli zžiť s plesňou, nikdy neschnúcim blatom, dažďom a chorobami. Zlou stravou a dusnom. Plus japonské vojská. Tým velil generálmajor Iwao Macuda. Ten mal pod svojim velením 17. divíziu, časti 51. divízie a 65. pešiu brigádu. Niečo cez 10 tisíc vojakov. Macuda nebol typickým samurajom a neprelieval krv svojich vojakov v zbytočných ofenzívnych útokoch Banzai a podobne. Nie. Radšej nechal Spojencov aby sa varili vo vlastnej šťave a opevnil sa na dvoch vyvýšeninách. Jeho veliteľstvo bolo v Kalingi, asi 6 km od bývalého japonského letiska pri Borgenskej zátoke.
Sem sa Američania dostali už zmieneného 13. januára. Dokonca podali zrejme životný výkon a mariňáci mali na podporu útoku aj tanky. Tie však chvílu po začatí bojov zapadli.
Pešiaci na to ostali sami. 14. januára zaútočili na japonské postavenia zboku a pobili asi 3 tisíc Japoncov. Macudovi ostali niečo cez tisíc mužov. Japonský veliteľ celej oblasti západnej Novej Británie, generálporučík Sakai si vyprosil u Imamuru (veliteľa Rabaulu a 8. armády) ústup z oblasti. Japonci trpeli podobne ako Američania zlým počasím, terénom a chorobami. Plus k tomu mali klasicky tragické zásobovanie a mnoho chorých. Imamura ústup schválil 23. februára, no zvyšky japonských síl, najmä chorí alebo inak nemohúci ostali až do apríla, kedy Amerčiania definitívne pobili aj týchto nešťastníkov. Gloucester bol dobitý a zaistený. No terén neumožnil stavbu letísk, tak ako sa pôvodne plánovalo. Čo však bolo najdôležitejšie, Spojenci ovládali Dampierovu a Vitiazovu úžinu, čím spojili Šalamúny s Bismarkovým morom.
A máme tu hlavný cieľ na Novej Británii, samotný Rabaul. Obrovská základňa, mnoho vojakov. Smyčka okolo Rabaulu sa začala sťahovať nielen zo západu a juhu, ale už aj severu a východu. Halsey a jeho jednotky sa v noci zo 14. a 15. februára začali vyloďovať na Zelených ostrovoch, asi 200 km východne od Rabaulu. 20. februára 1944 padol posledný japonský vojak na ostrove a okamžite sa do práce pustili známe SeeBees, tzv. Morské včely. Tí makali na výstavbe prístavu pre PT boats a na výstavbe letiska, z ktorého by mohli spojenci bombardovať samotný Rabaul. Do konca marca 1944 boli na Zelených ostrovoch dokončené dve vzletové plochy, pre bombardéry aj pre stíhačky.
V polovici marca bolo na ostrovoch prítomných asi 16 tisíc spojeneckých vojakov a tisíce tún zásob. Japonské velenie v tomto momente odpísalo Rabaul a začalo posilňovať Kavieng, nachádzajúci sa na Novom Írsku.
Aj okolo neho sa smyčka zužovala. Spojenci postupne dobili aj Admiralitné ostrovy a Bougainville. Američania mali eminentný záujem o Nové Írsko a Kavieng. Hodlali tu spraviť námornú základňu a rozsiahle letisko so 6 vzletovými dráhami. Proti tomuto sa oboril admirál Halsey, ktorý zpochybnil tento plán, dobitie Kaviengu. Povedal, že načo plytvať vojakmi a technikou, keď iba 90 km severne od Rabaulu je ostrov Emirau, bez japonskej posádky. Poukázal na to, že Kavieng je silná japonská pevnosť a dobitie Emirau môže tak isto poslúžiť pri blokáde Rabaulu ako aj Kavieng. Nimitz aj King podporili Halseya a Výbor náčelníkov štábu zmenil svoj plán. Emirau bol obsadený bez boja 20. marca 1944. Za mesiac už odtiaľto štartovali americké lietadlá a dokonca mohli doletieť až nad Truk, hlavnú základňu japonského Spojeného loďstva.
Dobitím Emirau sa zavŕšili snahy a operácie o izoláciu silnej japonskej základni alebo pevnosti v Rabaule. Pevnosti preto, že Japonci s pomocou takmer 8 tisíc otrokov z Indie a Číny prekopali celý Rabaul, vytvorili podzemné mesto, hangáry a kasárne. Delostrelecké posty, guľometné hniezda. Všade boli delá. Spojenci by mali určite vysoké straty.
Izolácia alebo blokáda sa však podarilo a vyše 100 tisíc japonských tigrov muselo sedieť na zadku so založenými rukami. Nemali sa ako odtiaľto dostať. Velenie stratilo kontakt s týmito vojakmi, do ofenzívy ich použiť nemohli a preto ostal Rabaul neutralizovaný až do konca vojny. Bol pod neustálou kontrolou lietadiel a lodí, iba pár ponoriek a sem tam loď sa dostala cez spojeneckú námornú a leteckú blokádu. Rabaul mal už iba defenzívnu povahu.
A čo pozemný postup na Novej Británii? No jednoducho, spojenecké jednotky postupovali vpred zo západu na Rabaul od apríla 1944. Boje prebiehali, no japonské jednotky ustupovali a o nejakých ich výhrach a úspechoch nemôže byť reč. Postupne boli japonské pešie jednotky zahnané až k Rabaulu na východe, kde sa dočkali koncu vojny.
Záverom dodám, že nemám k dispozícii celkové straty Spojencov a ani Japoncov počas ťaženia na Novej Británii. Ak by ste ich niekto mal, budem len rád za doplnenie.
|
|
|
|
_________________
Hitler has only one left ball, Göring has two but very small, Himmler has something similar, but poor old Goebbels has no balls at all.
Naposledy upravil private_joker dne 13/3/2012, 21:22, celkově upraveno 1 krát
|
|
   |
     |
|
private_joker
Generalmajor
Věk: 21
Založen: 04. 11. 2007
Příspěvky: 1783
Bydliště: Senica,SVK
35100.46 Sigidolar
|
|
|
_________________
Hitler has only one left ball, Göring has two but very small, Himmler has something similar, but poor old Goebbels has no balls at all.
|
|
| |
|
|
private_joker
Generalmajor
Věk: 21
Založen: 04. 11. 2007
Příspěvky: 1783
Bydliště: Senica,SVK
35100.46 Sigidolar
|
|
|
_________________
Hitler has only one left ball, Göring has two but very small, Himmler has something similar, but poor old Goebbels has no balls at all.
|
|
| |
|
|
|
|
|
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory
|
Časy uváděny v GMT + 1 hodina
 30621 blokovaných útoků |
Kalendář 
