Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 31/8/2015, 11:19  Předmět:  Nemeckí vojnoví zajatci II. Odpovědět s citátemDolůNahoru

Nemeckí vojaci sa začali vo väčších počtoch dostávať do sovietskeho zajatia zrejme pri Moskve, v zime roku 1941 a neskôr pri úspešných ofenzívach na južných frontoch v roku 1942. Sovieti mali pre týchto zajatcov na začiatku roku 1942 len 6 zajateckých táborov, pričom ich počet sa počas toho istého roku zvyšoval. Správu nad tábormi vykonával GUPVI (Tábory hlavnej správy vojnových zajatcov a internovaných). GUPVI bolo podobne ako GULAG podriadené Ľudovému komisariátu vnútra (NKVD). Procedúra bola taká, že zajatec najprv prišiel do prijímacieho alebo zberného tábora v blízkosti frontu. Potom smeroval do rozdeľovacieho tábora, kde prebiehalo prerozdeľovanie a následný transfer do trvalého tábora.
GUPVI však nebola žiadna novinka roku 1942, už v septembri 1939 zriadil Berija túto sústavu táborov, ktorou následne prešlo asi 200 tisíc zajatých poľských vojakov, ktorých zajali Sovieti v krátkej vojne s Poľskom. Na jar 1940 bolo z tohto počtu zajatcov popravených 15 tisíc poľských dôstojníkov pri Katyni na príkaz z Moskvy.
Skutočný zlom v počtoch nemeckých zajatcov znamenal pád Stalingradu. Sovietom tu na prelome januára/februára 1943 do zajatia padlo zhruba 90 tisíc mužov. Ako spomína Heinz Thomas, jeden zo zajatých nemeckých dôstojníkov: “Vôbec sme nemuseli zdvihnúť ruky. Rusi nás iba zohnali dohromady. Všetci či už pechota, tanky, delostrelci alebo ženisti nechali všetko ležať a stáť a poslúchli ruskú výzvu. Vo chvíli sa zhromaždila kopa, stále sa zväčšovala. A tak sme išli do zajatia.“
Iní vojak, Helmut Tomisch to opísal v skratke takto: Dôverčivo sme išli do zajatia. Mysleli sme si, že horšie ako v kotli nám tam už byť nemôže.“
Je paradoxné, že podobne ako Stalin zavrhol svojich vlastných vojakov, ktorí padli do zajatia, považoval ich za vlastizradcov a zbabelcov tak aj Hitler stratil o týchto vojakov záujem po ich porážke. Spolu s Goebbelsom vytvorili obraz o hrdinnom zániku 6. armády, ktorá bojovala do posledného náboja, bok po boku vojaci s generálmi. V skutočnosti ho kapitulácia Paulusa a jeho armády hlboko nahnevala a možno aj ponížila.
Nemeckým vojakom, ktorí sa vzdali Sovietom, nastali zlé časy. Celý rad zajatcov nastúpil na pochod, ktorý sa dá označiť ako pochod smrti. Zúfalí, krivkajúci a špinaví vojaci tak pripomínali ruských zajatcov z leta roku 1941, ktorí takisto pochodovali do týlu a bez stravy a odpočinku umierali. To isté teraz čakalo Nemcov.
Georgij Kirejev k tomu dodal: “Keď ich viedli, vyzeralo to ako veľký sivozelený had. Čiapky mali stiahnuté hlboko na uši, iní mali akési svojpomocne zhotovené čapice, niektorí mali hlavu omotanú uterákmi. Ich výzor nebol ani trochu bojovný,“
Čo bolo pre Nemcov horšie, bola veľká zima. Presun bol vyčerpávajúci a pre mnohých smrteľný. Navyše Sovieti znepríjemňovali útrapy zajatcov tým, že ich po ceste okrádali nielen o cennosti ale aj o oblečenie alebo topánky. Niektorým sa stalo, že v ponožkách museli pochodovať v snehu. Navyše tých čo zaostávali alebo nevládali chodiť Sovieti zastrelili. Aká paralela so situáciou v lete 1941 keď možno títo istí, teraz zajatí Nemci zo 6. armády strielali na smrť vyčerpaných ruských zajatcov.
Josef Farber, preživší z pochodu spomína: “Najhoršie dopadli tí, ktorých odviedli do tábora Beketovka. Viac ako 5 dní, bez jedla a vody pri teplote mínus 25 až 30 sme museli pochodovať. V noci sme sa utáborili na snehu. Aby sme v spánku nezomreli, tí čo mali strážnu službu každú pol hodinu budili tých spiacich. Potom sme sa všetci prudko pohybovali aby sme si znovu rozprúdili krvný obeh. Až potom sme sa odvážili uložiť opäť na spánok. Na pochod sa nás vybralo 1200 mužov a do Beketovky nás prišlo len asi 120 z nás.“
Ďalšou hrôzou pre zajatcov znamenal presun vlakom do trvalých táborov. Do nákladných vozňov sa dalo v lepšom prípade 40 a v tom horšom až 100 zajatcov. Tí museli celú cestu vlakom stáť, pohnúť sa nedalo kam. Potreba sa vykonávala po stojačky. Nemecký ženista Friedrich Schruff takto cestoval 18 dní zo Stalingradu až do Moskvy, keď podľa jeho slov vodu ani jedlo skoro nevidel. Po všetkých týchto útrapách dorazili zajatci už do stálych táborov. Tie boli obohnané dva a pol metrovým plotom z dreva alebo z ostnatého drôtu. V rohoch stáli 4 strážne veže a zvnútra i zvonka oplotenia bola 5 m široká „zakázaná zóna.“
Do júna 1943 boli už takmer všetci preživší dôstojníci a mužstvo zajaté pri Stalingrade porozdelovaní v táboroch vo vnútrozemí ZSSR. Dôstojníci boli v Jelabuge a Suzďale a poddôstojníci a mužstvá boli najmä v Omsku, Sverdlovsku, Molotovu, Kazachstane či Uzbekistane. Niekoľko málo zajatcov ostalo v okolí Stalingradu, kde sa dočasné zberné tábory zmenili na trvalé pracovné tábory.
Tí čo prežili všetky tieto útrapy a prišli až do hlavných pracovných táborov nemali nič vyhrané. Každodenný život v týchto táboroch sa rovnal zápasu o holú existenciu. Podobne ako Nemci spred takmer dvoch rokov Sovieti tiež „zabudli“ alebo nechceli alebo nemohli pripraviť dostatočné zásobovanie a ubytovanie Nemcom. Zajatci jedli tvrdý chlieb, teplú vodu zmiešanú s otrubami. V táboroch dochádzalo ku kanibalizmu, množili sa prípady kedy Rumuni kšeftovali s ľudským mäsom a podobne. Väčšina preživších Nemcov sa po vojne zhodla – v tábore ste nesmeli byť samotárom. Bolo treba mať 3 až 5 kamarátov a fungovať spoločne. Aj keď slovo kamarát je možno prisilný výraz pretože v tábore ste s ostatnými museli súperiť takmer o všetko. O jedlo, o oblečenie, o lepšie pracovné miesto či miesto na spanie. Rozšírené bolo špiclovanie, ktoré Sovieti otvorene podporovali a odmeňovali rôznymi výhodami. Nemci sa potom bonzákom odmenili buď vraždou alebo tým, že cestou domov vlakom zo zajatia týchto bonzákov vyhodili počas jazdy z vlaku.
A teraz trochu čísiel. Podľa záznamov zajali Sovieti v oblasti Stalingradu od novembra 1942 do pádu Stalingradu približne 120 tisíc vojakov, z ktorých prvé tri až 4 mesiace neprežilo približne 60 až 70 tisíc vojakov. ( Nap. len v Beketovke, ktorá bola len zberným táborom zahynulo od 3. februára do 10. februára 27 078 zajatcov). Mohla za to najmä dystrofia – choroba z hladu. Tá kosila nemeckých zajatcov až do roku 1948/49. Prejavovala sa tým, že človek bol kosť a koža, ramená a tvár a nohy mal opuchnuté, brucho sa nafúklo a naplnilo vodovosvetlou tekutinou. Chorý bol apatický, neprítomný a nemý. Mali oslabené srdce čo vo výsledku znamenalo ich smrť.
Aj sami nemeckí vojaci priznávali, že ako mohli Rusi zaopatriť Nemcov keď sami nič nemali, keď aj sovietsky ľud trpel hladom a nedostatkom?

Všetky hrôzy, ktoré museli podstúpiť radoví vojaci a nižší dôstojníci, sa netýkali vysokých dôstojníkov a generálov. Paradoxné je, že údajne beztriedna a rovná sovietska spoločnosť sa správala k zajatým Nemcom rozlične podľa hodnosti. To bolo pre vojakov pomerne netradičné zistenie, pretože nemecká armáda fungovala na princípe, že kapitán dostane také isté jedlo a v takom množstve ako obyčajný gefreiter. Najhoršie sa teda mali radoví vojaci a poddôstojníci. Tí bývali v pracovných táboroch, pracovali v lazaretoch, kuchyni, baniach alebo na poliach. S nimi bývali ubytovaní poručíci a kapitáni, ktorí podľa Ženevskej konvencie nemuseli pracovať a Sovieti kupodivu toto pravidlo dodržovali. Generáli, štábni dôstojníci a vyšší dôstojníci mali vlastné osobitné tábory. Najmä s generálmi sa zaobchádzalo veľmi dobre. Štatistiky hovoria jasne: zo zajatých vojakov 6. armády umrelo v zajatí 95% vojakov a poddôstojníkov, zomrelo 55 % dôstojníkov nižších hodností, iba 5 % vyšších dôstojníkov zomrelo v zajatí a z 24 generálov zomrel v zajatí len jediný.
Generáli boli v zajatí ubytovaní najprv v Krasnogorsku pri Moskve a neskôr v júli 1943 boli ubytovaní vo Volkove, v starom hoteli so sanatóriom. Celý objekt bol obklopený stromami, parkom, lipami, kvetinami a chodníkmi. Neskôr bolo dokonca generálom povolené, aby si tu sami v záhrade pestovali zeleninu. Aký kontrast s osudom obyčajných vojakov.
Vec zašla tak ďaleko, že Paulus si vďaka ochote Sovietov poslal list vojenskému atašé na nemeckom veľvyslanectve v Ankare: “Môj milý Rhode, dostal som sa do zajatia s vecami, čo som mal pri sebe. Preto Vás žiadam aby ste mi láskavo kúpili nejaké veci: 6 párov náplecníkov poľného maršála, poľnú čiapku so štítkom pre generála, veľkosť 58, poľnú uniformu (spýtajte sa mojej ženy na tú, čo som si dal šiť v Paríži). Vopred Vám ďakujem za starostlivosť a zostávam s najsrdečnejšími pozdravmi Váš Paulus. Moja adresa: Zajatecký tábor č. 27, ZSSR.“

Druhý veľký príval nemeckých zajatcov zažili Sovieti v letných mesiacoch roku 1944. Vtedy vďaka úspešnej operácii Bagration padlo do zajatia okolo 150 tisíc nemeckých vojakov. Hans Kampmann na to spomínal takto: “Po 8 dňoch sa môj pokus o prebitie k vlastným líniám skončil v obilnom poli pri Bobrujsku. Prišli ku mne. Bol som sám a hlavou mi letelo tisíc myšlienok. Myslel som si, že teraz je tá chvíla keď sa pred vojakmi sám zabijem alebo oni zabijú mňa. A potom zrazu stáli predo mnou a kričali Ruki vverch! Poslúchol som. Vzali mi hodinky, kompas a pištol inak ale so mnou zaobchádzali prívetivo. Bol som prekvapený, pretože sústavne do nás vtĺkali, že zajatie bude naša smrť. Že nás Rusi zabijú. To bohužiaľ dohnalo mnohých k samovražde.“
Kampmann sa potom spolu s ďalšímí si 58 tisícami Nemcov zúčastnil na ponižujúcom pochode ulicami Moskvy: “Vytvoril sa nekonečne dlhý rad, ja osobne som stál celkom vpredu, v desiatom rade. Zrazu prišlo nákladné auto a priviezlo niekoľko nemeckých generálov. Postavili ich pred nás. Rady sa pohli a náš pochod viedol cez Červené námestie popri Kremli. Mnohí zajatci boli vychudnutí a v tvári vycivení. Niektorí mali na sebe len spodky alebo nemali topánky. Tí čo mali úplavicu museli svoju potrebu vykonávať za pochodu na ulici. Stiesnene sme pokukovali doprava a doľava k chodníkom a dohora k oknám a ako porazení sme sa ťahali ulicami, kde po oboch stranách všade stáli Rusi. Tu i tam z okolitých okien a balkónov zhodili kvetináč.“
Po samotnej nemeckej kapitulácii Sovietom padlo do zajatia ďalšie 2 milióny Nemcov. 140 tisíc z nich im dodali Američania, ktorí sa riadili dohodou z roku 1944, kedy sa rozhodlo, že nemecké vojská sa majú vzdávať zásadne tomu, proti komu bojovali.
Sovieti už lete 1945 zo zajatia prepúšťali ťažko chorých neschopných práce zajatcov domov, zo zberných táborov ktoré vznikli priamo v Nemecku. Sovietske zdroje uvádzajú, že sa takto krátko po vojne zo zajatia dostalo až 500 tisíc Nemcov.

Sovieti používali zajatých Nemcov na povinné práce. Už v roku 1943 sa Nemci zo 6. armády zapojili do obnovy Stalingradu. Nemeckí zajatci sa stali súčasťou sovietskeho hospodárstva. Po vojne mali Sovieti k dispozícii 1,4 milióna Nemcov, ktorí pracovali na znovuvybudovaní ciest, priemyselných komplexov, koľajníc, domov či sídlisk pre robotníkov či dokonca pomáhali stavať moskovské metro. Až do roku 1950 bolo nemysliteľné, že by na nejakej veľkej sovietskej stavbe neboli nasadení nemeckí zajatci. Paradoxne neboli lacnou pracovnou silou ako si mnohí myslia. Hoci dreli a nedostávali mzdu, GUPVI zinkasovalo 1,7 miliardy rubľov za ich prácu, no výdaje na stráženie táborov, stravu a napokon aj návrat do Nemecka ich stál 2,1 miliardy rubľov celkovo.
Úplne prví zajatci sa dostali do Nemecka zo ZSSR už v lete 1945. Boli to zajatci, ktorí v zajatí boli členmi Národného výboru Slobodné Nemecko alebo Zväzu nemeckých dôstojníkov a boli socialistami. Ostatní, ktorí nezahoreli láskou k socializmu sa domov vo väčšom rozsahu dostávali až na konci roku 1946. Oficiálna repatriácia trvala až do roku 1949.
Berlínsky magistrát sa k tomu vyjadril takto: “Stav prichádzajúcich prepustených vojnových zajatcov je katastrofálny. Vo fyzickom ohľade sú takmer totálne vyčerpaní a vyhladovaní. Ich oblečenie je často úplne dotrhané a väčšinou nemajú dostatočnú obuv.“
Ešte v júli 1947 sa vracali nemeckí zajatci chorí a zničení, zatiaľ čo z iných zajateckých táborov na západe sa vracali zdraví, čisto oblečení a s veľkou batožinou.
Aj napriek oficiálnej repatriácii ostalo v sovietskom zajatí aj po roku 1949 tisíce nemeckých zajatcov, podľa sovietskych úradov vojnoví zločinci. Až zásah Konráda Adenauera v roku 1955 spôsobil, že zo zajatia sa dostali poslední preživší nemeckí zajatci.

Na záver by som rád spomenul ešte jeden fenomén sovietskych zajateckých táborov: Sovieti vynakladali velké úsilie aby svojich zajatcov politicky indoktrinovali. Preto bol na priamy Stalinov rozkaz založený v júli 1943 v tábore č. 27 v Krasnogorsku Národný výbor Slobodné Nemecko (NKFD. Prvými členmi boli nemeckí exiloví komunisti, zajatci a aj sovietski dôstojníci. Vydali vlastný manifest s ktorým sa agitovalo sprvu medzi nemeckými generálmi a dôstojníkmi. Výbor si za hlavný cieľ stanovil odstúpenie Hitlera a jeho vlády. Vyzýval k boju Wehrmacht a nemecký ľud aby odstránili Hitlera a jeho prisluhovačov aby odvrátili chaos a zrútenie Nemecka. K výzve sa však pridávalo len mizivé množstvo dôstojníkov. Z dôsledku tohto začalo množstvo zajatcov spochybňovať autoritu a význam tohto výboru. Sovieti pritvrdili tým, že založili Zväz nemeckých dôstojníkov (BDO) , na čele ktorého stál generál Walther von Seydlitz a ďalší dvaja generáli od Stalingradu Otto Korfes a Martin Lattmann. Za to si vyslúžili opovrhnutie svojich kolegov generálov a vysokých štábnych dôstojníkov. 17 generálov na čele s Paulusom dokonca adresovala list sovietskej vláde, v ktorom ostro odsudzovali BDO. Sovieti reagovali tým, že týchto odbojných generálov previezli do iného tábora, kde ich psychologicky spracovali. Vo výsledku generáli stiahli svoje odmietavé stanovisko a v tichosti tolerovali existenciu BDO.
Obe organizácie podľa slov zajatcov sťažovali fungovanie a život v táboroch. Ľudia z týchto organizácii rýchlo obsadili lukratívne táborové miesta ako kuchyňu či pekáreň. Takisto panovala nálada, že kto nie je členom NKFD alebo BDO tak je fašista. Neutralita bola nežiadúca. Zajatci, ktorí sa nestali členmi týchto organizácii vnímali členov ako zradcov. Zanikali kamarátstva, pri manifestáciách sa ozýval piskot a kričanie. Zajatci svojich prebehlíkov bojkotovali a izolovali, ich postele sa neraz ocitli v strede miestnosti prípadne úplne vyhodené z baraku.
O vnútornom presvedčení prebehlíkov svedčí aj nemecká ofenzíva v Ardenách. Keď sa Nemcom darilo a vyzeralo to, že predsa naklonia na západe misky váh na svoju stranu, z BDO aj z NKFD začali vystupovať ich členovia. A naopak, keď Spojenci postúpili k Rýnu, znovu sa do BDO a NKFD začali hrnúť ľudia.
Zhruba tak nejako vyzeralo sovietske zajatie.



Image
Zakladajúci členovia BDO
Image
Image
Image




Naposledy upravil private_joker dne 10/9/2015, 16:25, celkově upraveno 1 krát
  
Stuka
Unteroffizier



Založen: 09. 08. 2012
Příspěvky: 791
Bydliště: lesy a hory
14046.52 Sigidolar

slovakia.gif
PříspěvekZaslal: 31/8/2015, 14:39  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Dobre a zaujímavo napísané.
Martas to už spomínal, že sa Nemci po zverstvách, ktoré robili, nemohli čudovať , ak s nimi nebolo jednané v rukavičkách. Pravdou je aj to čo si spomínal v článku, že nebolo v ZSSR možné starať sa bohvieako o zajatcov, ak sami nemali čo do huby.

Pobavilo ma - zakladanie výborov k politickej agitácii. Typické pre ZSSR (resp. pre všetky totalitné štáty). Vyžmýkať z danej situácie čo sa dá, aby sa zachovala nejaká politická línia, propagovať, agitovať, vyrevúvať heslá, rozdávať letáky, lepiť nástenky, poskytnúť nejaké výhody členom, podporiť bonzáctvo, využiť ľudskú vlastnosť - kto nie je s nami, je proti nám atď.

O tomto som doteraz nevedela a vidím celkom jasne pred sebou obrázok ako zopár Nemcov lepí nástenku - nech žije stalin a budujme socializmus - a škaredým okom hľadí na svojich súkmeňovcov - čierne ovce , čo sa zdráhajú pripojiť k spevu Vstaváj strana agrómnaja.Mr. Green


 Pohlaví:Žena  OfflineOsobní galerie uživatele StukaZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 31/8/2015, 14:46  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Ono tie snahy Sovietov neboli nejak extra úspešné. Ako som spomenul, nejakí prebehlíci aj s vyššími hodnosťami sa našli, ale či to bolo skorej z vypočítavosti alebo prečo neviem povedať. Možno by som v tom hľadal pud sebazáchovy. Cez vojnu sa snažili tieto nemecké socialistické výbory zhadzovať letáky aj nad frontom pre stále bojujúcich Nemcov, ale bez odozvy. Chýry o sovietskom zajatí sa niesli medzi Nemcami a málokomu sa chcelo toto podstúpiť. Preto bojovali ako bojovali, nikomu sa do zajatia nechcelo.


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 44
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 1/9/2015, 12:53  Předmět:  Re: Nemeckí vojnoví zajatci II. Odpovědět s citátemDolůNahoru

private_joker napsal:
Vec zašla tak ďaleko, že Paulus si vďaka ochote Sovietov poslal list vojenskému atašé na nemeckom veľvyslanectve v Ankare: “Môj milý Rhode, dostal som sa do zajatia s vecami, čo som mal pri sebe. Preto Vás žiadam aby ste mi láskavo kúpili nejaké veci: 6 párov náplecníkov poľného maršála, poľnú čiapku so štítkom pre generála, veľkosť 58, poľnú uniformu (spýtajte sa mojej ženy na tú, čo som si dal šiť v Paríži). Vopred Vám ďakujem za starostlivosť a zostávam s najsrdečnejšími pozdravmi Váš Paulus. Moja adresa: Zajatecký tábor č. 27, ZSSR.“

A jak tato žádost dopadla? Dočkal se Paulus své fešácké pařížské uniformy?

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Střelec
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 2/9/2015, 07:29  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Když to shrneme, tak na tom byli němečtí zajatci stejně, jako nezanedbatelná část řadového obyvatelstva rudého carství té doby. Z našeho hlediska mimo realitu, z hlediska průměrného Rusa té doby všední každodennost, na kterou si nikdo netroufl stěžovat.

Kdysi jserm narazil na týpka, který měl údajně jednoho dědečka u RAF a druhého u pancéřové divize SS. Dokonce ho našel coby řidiče Tygra v nějaké publikaci.
Ale kté "veselé" historce (shrnu, co si pamatuju, je to naprosto bez záruky):
Dotyčný dědeček byl jako vídeňský Čech odveden k Wermachtu a protože měl nějakou zemědělskou školu a zvládal stroje, skončil u tankistů. Když se mu podařilo zdrhnout jako marodovi od Stalingradu, nechal se po vyléčení nalejt k tankový divizi SS, protože měli lepší vybavení i zajištění. Postupně prý nasbíral nějaká vyznamenání, než ho někde ve Francii odlovili Američani. Skončil v nějakém táboře na území USA, kde byli zajatci nasazeni na práce v zemědělství, což byla jeho původní profese. A tam údajně získal jakési americké vyznamenání za rozvoj US zemědělství, které si po repatriaci přivezl domů... S dědečkem od RAF si samozřejmě několikrát dali po hubě, neb po sobě krátce po invazi někde ve Francii stříleli. Společnou řeč prý našli až v srpnu 68, kdy Rusákům provedli rukou společnou a nerozdílnou pár zlomyslností.


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 2/9/2015, 09:34  Předmět:  Re: Nemeckí vojnoví zajatci II. Odpovědět s citátemDolůNahoru

jarl napsal:
private_joker napsal:
Vec zašla tak ďaleko, že Paulus si vďaka ochote Sovietov poslal list vojenskému atašé na nemeckom veľvyslanectve v Ankare: “Môj milý Rhode, dostal som sa do zajatia s vecami, čo som mal pri sebe. Preto Vás žiadam aby ste mi láskavo kúpili nejaké veci: 6 párov náplecníkov poľného maršála, poľnú čiapku so štítkom pre generála, veľkosť 58, poľnú uniformu (spýtajte sa mojej ženy na tú, čo som si dal šiť v Paríži). Vopred Vám ďakujem za starostlivosť a zostávam s najsrdečnejšími pozdravmi Váš Paulus. Moja adresa: Zajatecký tábor č. 27, ZSSR.“

A jak tato žádost dopadla? Dočkal se Paulus své fešácké pařížské uniformy?


Asi ano, keďže na fotkách bezprostredne zo zajatia má výložky generálplukovníka a neskôr už sa dajú nájsť fotky, kde má maršálske výložky.
Iba maršálska palica mu chýba, pretože tú predal dotyčnému maršálovi až samotný Hitler.


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 44
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 2/9/2015, 17:20  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

To je zajímavé, já spíš tipoval, že vzhledem k Hitlerovu pohledu na zajeté Němce, si kvůli tomu nikdo prsty pálit nebude.

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 23/9/2015, 19:16  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Ešte raz sa v krátkosti vrátim k nemeckým zajatcom v ZSSR. V roku 1949 sa v zajatí nachádzalo ešte stále 373 744 Nemcov.
TASS vydala 4. mája 1945 toto oficiálne stanovisko: “TASS je splnomocnená oznámiť, že posledná skupina 17 538 vojnových zajatcov sa vrátila do Nemecka. Tým sa definitívne uzavrela repatriácia nemeckých vojnových zajatcov zo ZSSR do Nemecka. Od kapitulácie Nemecka bolo zo ZSSR repatriovaných 1 939 063 nemeckých zajatcov. Na území ZSSR zostalo 9717 vojnových zajatcov, ktorí boli odsúdení za ťažké vojnové zločiny a 3815 osôb, proti ktorým prebieha vyšetrovacie konanie pre vojnové zločiny ako aj 14 vojnových zajatcov, ktorí prechodne zostali kvôli ochoreniam a po skončení lekárskeho ošetrenia budú repatriovaní.“
V podstate to bolo oznámenie, že repatriácie skončili. Nemecko bolo v šoku. Nikde nebola zmienka o 1,5 milióne Nemcov, ktorí boli odsunutí na konci vojny do ZSSR. Čo bolo potešiteľné, tých 13 532 Nemcov, ktorí boli stále väznení, bolo známych, Nemecko vedelo ich mená a preto aj ich príbuzní aspoň ako tak vedeli, čo je s ich milovanými.
Úplne poslední nemeckí zajatci sa aj vďaka zásahu vtedajšieho západonemeckého kancelára Konrada Adenauera a jeho delegácie, dostali domov do konca roku 1955. Domov sa dostalo ďalších 9626 Nemcov, či už bývalých vojakov alebo internovaných civilistov. Medzi poslednými prepustenými bol aj napríklad známy Erich Hartmann. Zo zajatia sa vracal ako unavený a zničený 34 ročný chlap.
Ale ani návrat nebol jednoduchý. Záviselo to od toho, kam sa bývalý zajatec dostal, či do NDR alebo na západ. Na západe mohol dostať štartovací balíček v podobe 6000 mariek, na východe 50 mariek. Na západe bol vítaný a oslavovaný, že je konečne doma, na východe ho vypočúvala polícia a dokonca sa niektorí mohli dostať aj dô väzenia.
Toľko k tejto strašnej kapitole zajatia. Pasáže o odsune civilistov do ZSSR som radšej preskočil, poviem vám toľko zla, temnoty a zabíjania, že to snáď jeden človek ani nechce čítať.


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 44
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 23/9/2015, 20:10  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Podle čeho se určovalo, jestli propuštění zajatci skonči v SRN a nebo NDR? Jednalo se o jejich volbu a nebo to bylo stanoveno podle nějakých mezinárodních dohod?

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 23/9/2015, 21:18  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Podľa bydliska. Avšak stávalo sa, že sa navratilci s celymi rodinami chceli presťahovať na Západ, čo sa samozrejme nepacilo NDR, ale že by vôbec takýchto žiadateľov o povolenie vysťahovať sa nepúšťali sa nedá povedať.
Čítal som ale aj o prípade, kedy mama jedného zajatca zmenila bydlisko zo Sliezska do Westfálska, on si nahlásil túto zmenu a po uistení sovietskeho úradníka, že nevstúpi do Američanmi budovanej imperialistickej armády, ale bude pracovať v lekárni ako jeho mama a sestra tak mu to schválili. Mr. Green


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 44
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 23/9/2015, 22:24  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

A nevíš jak to řešili u vojáků, kteří měli bydliště třeba v Sudetech a nebo v oblasti, která po válce připadla Polsku?

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 23/9/2015, 22:36  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Neviem jak Sudety, ale keďže československé úrady Nemcov odsunuili do Nemecka tak zrejme putoval takýto zajatec k nim. Ale to je len môj osobný odhad. Ono zase zajatec v ZSSR sčasu načas dostal po vojne aj poštu od príbuzných, chodila málo a nie často ale aspoň chodila tak sa možno dozvedel dotyčný aj o takomto odsune a novom bydlisku.
No a Poľsko. Popravde neviem či ti to viem aspoň v teoretickej rovine vysvetliť, ale vezmi si to tak. Sovieti chytali na obsadených územiach práceschopných mužov a ženy, čiže teoreticky ak si bol zajatec v Rusku narodený povedzme v Königsbergu, zajali ti rodičov a rodinu, ktorá zmizla neznámo kde v Gulagu tak si sa možno ani nemal kde vrátiť. Plus odsun Nemcov spravili aj Poliaci takže ťa možno tiež poslali niekam, kam si chcel ísť alebo kam úrady uznali za vhodné. Je to pre mňa trošku ťažká otázka, mrzí ma ale neviem ti uspokojivo odpovedať.
Ak ťa zaujíma odsun, nedávno som našiel jednu stránku popisujúcu odsun Nemcov - http://www.geni.sk/category/dokumenty/vysidlenie-nemcov/page/3/


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 44
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 10/10/2015, 10:53  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

„Peter Padfield píše v knize „Dönitz poslední vůdce" toto: „Divošství, které Hitler rozpoutal na východě, nyní dopadlo na Němce. Němečtí vojáci zajatí Rudou armádou byli stříleni, stínáni, věšeni hlavou dolů a upalování zaživa. Na západě britské bombardovací útoky proti Německu a Němci okupovaným městům přinesly stovky civilních obětí; hnutí odporu v okupovaných zemích prosazovalo týrání a atentátníky, což vedlo k začarovanému kruhu represí a terorismu."

Opravdu jsou doložené nějaké podobné případy zacházení s německými zajatci, a nebo je to jenom autorův barvitý příměr?

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 10/10/2015, 20:46  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Bezprostředně po zajetí, než se zajatci dostali do "evidence", to nebyla sranda asi nikde. Záleželo na tom, komu ses dostal do drápů. Něco naznačuje třeba Josef Buršík ve svých pamětech "Nelituj oběti" (naprášil Rusa, který postřílel zajatce a - nic se nedělo). Ale to nebylo jen na východě, podobný spády měli třeba američtí vojáci židovského původu apod.
K tomu můžeš dodat fámy a výmysly, který kolovaly nejen v blízkosti pozemní fronty. Vzpomínáš, proč ponorka U-977 na konci války utekla až do Argentiny? Velká část posádky věřila, že po válce budou němečtí muži bez výjimky vykastrovaní a národ jako celek bude pracovat jako otroci než úplně vyhyne.


  
jarl
Obergefreiter


Věk: 44
Založen: 29. 11. 2011
Příspěvky: 1005
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic
17715.18 Sigidolar

czechrepublic.gif
PříspěvekZaslal: 11/10/2015, 11:46  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Různé fámy o hrozném osudu, který čeká poražené Němce určitě kolovaly po celém Německu a nepochybně přispěly k tmu, že Němci (alespoň na východě) bojovali až do konce. Jejich strachu se nelze divit; jednak je to v takové situaci normální a jednat věděli, že sami se v SSSR chovali jako hovada, a proto pro ně nebylo těžké uvěřit, že s nimi vítězové naloží podobně jako se sami chystali naložit s méněcennými národy.

_________________
Quod licet Iovi, non licet bovi.

Kozoroh Pohlaví:Muž Tygr OfflineOsobní galerie uživatele jarlZobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

56465 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.2391s ][ Queries: 19 (0.0629s) ][ Debug on ]