Obsah fóra Portál Vojna.net Portal
 FAQ  •  Hledat  •  Možnosti  •  Uživatelské skupiny  •  Registrace  •  Profil  •  Soukromé zprávy  •  Přihlášení
Kalendář 
Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma

Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma
Autor Zpráva
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 4/4/2016, 00:16  Předmět:  Boje v Severnej Afrike (1940 - 1943) I. Odpovědět s citátemDolůNahoru

I. Talianska ofenzíva do Egypta


Benito Mussollini alias Duce, mal sen, že obnoví slávu dávnej Rímskej ríše tým, že ju znovu vybuduje. A keďže práve vo svete prebiehala 2. svetová vojna, kedy inokedy mal na to príležitosť než práve teraz. Duceho smelé plány sa začali realizovať vpádom do Habeše v roku 1936, kde bola založená nová kolónia, Talianska Východná Afrika. Následné vypuknutie vojny malo za následok, že Duce obsadil Albánsko, začal provokovať Grécko (ktoré následne aj 28. októbra 1940 napadol - http://vojna.net/portal/viewtopic.php?t=2282 ) a postupne si nárokoval celé Stredozemné more. Nemecký vpád do Francúzska v máji 1940 a následná francúzska kapitulácia vyradili Ducemu z cesty silné francúzske loďstvo ako aj jeho koloniálne jednotky. Jediným reálnym nepriateľom sa zdala byť iba Veľká Británia. Jej porazením mohol ovládnuť Stredozemné more a skolonizovať Afriku.
Nepochybne dôležitým a rozhodujúcim dátumom aj pre neskoršiu nemeckú intervenciu v Severnej Afrike je 13. september 1940. Na tento deň taliansky vodca Duce naplánoval pompéznu akciu, kedy sa chcel so svojimi novodobými rímskymi légiami dostať do Egypta, ktorý bol bránený asi 36 tisícmi britských, indických a novozélandských vojakov pod vedením generálmajora O‘Connora. Duceho sily vyzerali na papiere impozantne. V Líbyi mal k dispozícii pod vedením maršála Rodolfa Grazianiho okolo 200 tisíc vojakov, 315 lietadiel, 300 tankov, 2 delostrelecké divízie a 2 motorizované regimenty. Tieto sily teoreticky mohli a podľa Duceho aj mali, zlikvidovať nepočetné britské sily. Musíme však zobrať do úvahy povesť a kvalitu, ktorou bola talianska armáda tej doby nechvalne známa.
O charaktere a schopnostiach talianskej armády vo všeobecnosti dobre hovorí Duceho tragikomické ťaženie do francúzskych Álp, ktoré skvelo a vtipne spracoval vo svojej práci Destroyman - http://vojna.net/portal/viewtopic.php?t=978 . Okrem tohto ťaženia je nutné spomenúť aj talianske ťaženie proti Britom vo Východnej Afrike, kde sa takisto naplno ukázali schopnosti talianskych vojakov a ich veliteľov - http://vojna.net/portal/viewtopic.php?t=982 . Síce prebehnem čas, ale Duceho snahy o zachytenie sa vo Východnej časti Afriky dopadli tragicky a to tak, že v čase od 17. mája do 20. mája 1941 sa po predchádzajúcej britskej ofenzíve smerujúcej zo Sudánu vzdalo, či padlo do zajatia okolo 230 tisíc talianskych a domorodých vojakov.

Malý počet britských vojakov však neznamenal, že by boli Briti ochotní sa len brániť. Iba niekoľko dní po vyhlásení vojny pohyblivá 7. obrnená divízia „Púštne krysy“ obsadila dve talianske pevnosti Capuzzo a Maddalena na hranici Lýbie a Egypta. S nepatrnými nákladmi spôsobili Briti Talianom stratu 25 dôstojníkov a vyše 500 vojakov ktorých zajali. "Včas prevedené útoky zastihli nepriateľa úplne nepripraveného." oznámil 22. júna generál Archibal Wavell. Samozrejme o udržaní týchto pevností nemohla byť reč pretože Taliani mali úplnú početnú prevahu. Wavell ich mohol iba rušiť alebo znepokojovať výpadmi - nasadil proti nim partizánsku taktiku. Pre takýto štýl boja preto aj vznikla zvláštna skupina tzv. Púštna skupina veľkého dosahu. Mussolini, ktorý bol podráždený britskými úspechmi začal s propagandistických dôvodov vyžadovať rýchle víťazstvo. 15. júla na jeho nátlak nariadilo talianske vrchné velenie Grazianimu pripraviť útok proti Egyptu. Graziani nebol týmto dobrodrúžstvom nijako nadšený. Po niekoľkých týždňoch odkladov bol 8. augusta pozvaný do Ríma na schôdzku s ministrom Cianim. Minister sa snažil Grazianiho povzbudiť ale neúspešne. "Naša súčasná vojenská pripravenosť má ďaleko k dokonalosti. Sme na najlepšej ceste k porážke, ktorá bude v púšti znamenať rýchlu a okamžitú katastrofu." posťažoval si Graziani. Keby však vedel o Wavellových problémoch tak by sa možno netváril tak defétisticky. Koncom júla bolo napríklad 200 z 306 tankov britského Západného púštneho zboru (predchodcu 8. armády) generálporučíka Richarda O'Connora v oprave. 7. augusta po rozhovore s Wavellom v Londýne označil minister vojny Anthony Eden tieto problémy za šokujúce. Vďaka Grazianiho váhaniu však bol stále čas na vyslanie veľkého zásobovacieho konvoja s tankami, delami a náhradnými dielmi okolo Afriky. Do Suezského prieplavu prišiel tento veľký konvoj 5. septembra. 29. augusta stratil Mussollini znovu raz trpezlivosť a Grazianimu osobne nariadil aby začal útok z Lýbie do 10. septembra. Maršál bol ale stále proti a preto mu ešte 7. septembra Duce dôrazne oznámil že ak do dvoch dní nezaútočí tak má odstúpiť z funkcie. „Nikdy nebola podniknutá vojenská operácia za tak silného odporu jej veliteľa.“ napísal Ciano. Napriek tomu sa útok uskutočnil až o štyri dni neskôr pretože niektoré talianske vojská sa stratili cestou na zhromaždisko. Graziani opäť prepadol pochybnostiam keď sa k nemu dostali "zaručené“ správy o početných britských obrnených silách, ktoré mali vraj účinne čeliť talianskemu útoku. Wavellovou stratégiou ale bolo stiahnuť všetky sily na východ cez Západnú púšť k Marsá Matrúh, 180 kilometrov vo vnútrozemí a 300 kilometrov na západ od delty Nílu.
13. septembra teda talianska armáda prekročila hranicu do Egypta a pustila sa do nového dobrúdrúžstva. Postup bol bez sebamenšieho odporu. Keď urazili 90 kilometrov, Graziani sa rozhodol dať v blízkosti pobrežného mesta Sídí al – Barrání vojskám rozkaz zastaviť sa a zakopať. Situáciu svojich zväzkov zhoršil tým, že ich rozdelil do reťazcov opevnených táborov, ktoré boli príliš ďaleko od seba a nemohli sa vzájomne podporovať. Ciano bol vystrašený. Do svojho denníka napísal 2. októbra: „Graziani trvá na tom, že musíme najmenej do konca novembra počkať, než budú hotové prípravy k novému úspešnému postupu.“ Tento odklad napokon znamenal pre Britov nepopierateľnú výhodu. Prvých 90 km postupu severoafrickou púšťou znamenal pre Talianov územné zisky bez väčších bojov ako aj strát na vojakoch či technike. Talianske jednotky stratili pri tomto postupe 91 mŕtvych, 269 zranených a iba 7 nezvestných mužov. Briti si pripísali straty v podobe 50 mužov.
Prvá fáza Grazianiho ofenzívy bola teda splnená. Taliani sa utáborili pri Sídí al – Barrání. Nevyužili príležitosť vpadnúť do Egypta plnou silou ale radšej sa zakopali a čakali čo bude.
Na druhej strane podobnú taktiku zvolili aj Briti, usadení v Marsá Matrúh. Opevnili sa, zakopali a čakali na príchod posíl, bez ktorých nebolo možné pomýšľať na nejaké odvážne ofenzívne chúťky. Preto sa do oblasti začali dostávať prvé posily, v podobe vojakov presunutých z Palestíny. Okrem toho bolo dôležitou súčasťou britských plánov na efektívne zásobovanie a posilnenie svojich jednotiek porazenie alebo aspoň účinné oslabenie talianskeho loďstva (Britské konvoje boli totiž posielané zdĺhavou cestou okolo mysu Dobrej nádeje. Keď z Británie vypľula formácia so 7 tisíc mužmi v máji, dorazila do Egypta až v auguste). Preto sa 11. novembra 1940 uskutočnil útok britských bombardérov na taliansky prístav Tarento. Anglická wikipedia uvádza, že pri tomto odvážnom útoku Briti zničili, pri vlastnej strate 4 mužov, 1 bitevnú loď, poškodili ďalšie 2 a napokon poškodili 1 ťažký krížnik a 2 torpédoborce. Navyše ďalšou ranou pre taliansku morálku bola aj neúspešná kampaň v Grécku, kde za cenu veľkých strát nezískali takmer nič. Taliansky plán sa začínal zadrhávať.
Briti zatiaľ zhromažďovali čo sa dalo, syslili zásoby a techniku a pripravovali sa ukázať Talianom čo je toho lakeť.


II. Britská ofenzíva


Dva dni pred začatím talianskeho útoku požiadal Wavell svojho náčelníka štábu, aby zvážil vpád do Lýbie so slovami: „Pravdepodobne by sme mali naraziť iba na demoralizované a zle pripravené talianske jednotky. No určitý stupeň rizika by sme mohli podstúpiť.“ Grazianiho polovičná útočná aktivita ako by predpoklady potvrdila. Britom poskytla dostatok času na zhromaždenie posíl okrem troch obrnených plukov, ktoré dorazili na rýchlych transportných lodiach. Wavell sa nijako neukvapoval ani keď 28. októbra vyhlásilo Taliansko vojnu Grécku a vzniklo tak nebezpečenstvo, že časť jeho vojsk bude vyslaná na nové bojisko. „Zdá sa, že teraz je vhodná doba na podstúpenie rizík a začatie útoku.“ stálo v depeši ktorú poslal Churchill 14. novembra. „Operácia je vo fázy príprav. Bude sa musieť odložiť na prvý týždeň ďalšieho mesiaca pokiaľ sa medzitým nepriateľ nedá do pohybu.“ odpovedal mu Wavell o dva dni. To bolo málo pravdepodobné a Wavell mal čas na dokončenie príprav, o ktorých Taliani ani nevedeli. Wavell vôbec nemal v úmysle pojať útok ako ofenzívu s plným nasadením. Ako 6. decembra vysvetlil premiérovi: „Plánoval som to ako obyčajný výpad. Sme v početnej nevýhode ako na zemi tak vo vzduchu. Museli by sme sa presunúť 110 kilometrov púšťou a zaútočiť na nepriateľa ktorý sa tam opevňuje už tri mesiace.“
Operácia Compass mala využiť toho, že Grazianiho sily boli rozptýlené v okolí Sídí al-Barraní. Reťaz opevnených táborov sa tiahol od Maktily na pobreží, k Sofafi 75 kilometrov vo vnútrozemí, pričom za touto líniou boli Taliani rozvinutí do hĺbky. Susedné tábory sa však neboli schopné vzájomne sa podporovať a medzi Sofafi a ďalšou najbližšou skupinou opevnení u Nibeiwy bol značný rozostup. V pláne sa počítalo s tým, že vojská generála O'Connora prerazia v noci túto medzeru a potom sa stočia k severu aby obsadili zvyšok talianskych predsunutých obranných pozícií. Vzhľadom na početnú prevahu Talianov ktorý mali 80 tisíc mužov proti 30 tisícom britských, sa musel O'Connor spoliehať na svoju výhodu v prevahe 275 britských tankov proti 120 talianskym. Zvlášť 50 silne pancierovaných tankov Matilda patriacich 7. kráľovskému tankovému pluku, ktoré boli vzhľadom k malej účinnosti talianskych protitankových zbraní nepriestrelné, predstavovalo značnú silu. V noci 7. decembra začalo O'Connorove vojsko dlhý pochod cez púšť Marsá Matrúh. Keď nasledujúci deň zmiešané jednotky s atrapami tankov spravili klamný manéver zabraním pozícií pred Maktilou a Nibeiwo, prešli Indická 4. pešia a 7. obrnená divízia medzerou v Talianskej obrane. Nasledujúceho rána 9. decembra 1940 začala britská operácia Compass. Po predchádzajúcej delostreleckej príprave smerujúcej z východu, Indická divízia v čele s tankami Matilda zaútočila na Nibeiwu z týlu. Za úplného prekvapenia sa jej podarilo zničiť 23 talianskych tankov ktoré boli umiestnené v okolí tábora, pričom bolo zajatých 4 tisíc talianskych vojakov. Indická 4. divízia potom opäť s predvojom tankov Matilda zamierila na sever a do západu slnka dobila nepriateľské tábory na západ i východ od Tummaru. Medzitým 7. obrnená divízia postupovala na sever od táboru Sofafi a pokračovala severozápadným smerom k pobrežnému mestu Buq-Buq, čím sa jej podarilo odrezať nepriateľovi ústupovú cestu. Sídí al- Barrání padlo večer 10. decembra po útoku z obidvoch krídiel, ktorý boli podporovaný dvoma tankovými plukmi 7. obrnenej divízie (Do zajatia tu padlo zhruba 38 tisíc Talianov). Druhého dňa, 7. záložná brigáda dosiahla za Buq-Buqom pobrežie a zajala 14 tisíc ustupujúcich Talianov. Celkom sa O'Connorovým vojakom podarilo za tri dni získať asi 40 tisíc zajatcov, 237 diel a 73 tankov. Jedinými stratami bolo 624 padlých, ranených alebo nezvestných. Zvyšok demoralizovaných vojakov Grazianiho armády ustúpil cez púšť do Lýbie, kde sa uchýlili do pobrežnej pevnosti Bardíja. Boli ale rýchlo prenasledovaní 7. obrnenou divíziou ktorá im svojim pohybom odrezala cestu na západ. V tomto okamihu však nemali Briti k dispozícii pechotu aby využili situáciu. Mohol za to stále opatrný Wavell ktorý odvolal 4. indickú divíziu 12. decembra na podporu obrany Sudánu. Nedostatok britských ambícií sa prejavil vo veliteľovi Wavellovi. Je to zrejmé aj zo správy ktorú poslal do Londýna: „Mobilná kolóna 7. obrnenej divízie bude postupovať na Sollúm-Capuzzo a pokúsi sa po ceste na Tobrúk odrezať pevnosť Bardíja. Keby Bardíja padla, čo ale pokladám za nepravdepodobné, dal som O'Connorovi inštrukcie, aby pokračoval na Tobrúk dokiaľ jeho vozidlá a muži vydržia.“ Austrálskej 6. divízii trvalo tri týždne než dorazila z Palestíny a posilnila britské jednotky. Tým získal taliansky generál Annibal Bergonzoli, veliteľ v Bardíji, veľa času na zaistenie obranného 25 kilometrového perimetru pevnosti. Uistil Mussoliniho že jeho vojaci budú bojovať až do konca. Mal dostatočný dôvod na to byť sebavedomý, pretože velil zoskupeniu o veľkosti troch divízií (asi 45 tisíc mužov). Ale ani on a ani Graziani si zrejme nespomenuli na to, že najlepšou obranou je útok a to ešte proti početne slabšiemu protivníkovi. 3. januára 1941 začal britský útok na Bardíju po predchádzajúcom delostreleckom a leteckom bombardovaní (do ostreľovania sa zapojili aj britské lode, napríklad bitevná loď Warspite). Akonáhle boli medzi protitankovými zákopmi, mínovými poľami a drôtenými zátarasami vyčistené dva priechody, Austrálčania vyrazili za podpory posledných 25 Matíld vpred. Okolo poludnia sa Taliani vzdávali po tisícoch. Ohniská bojov však stále boli potláčané ešte nasledujúce dva dni. Do večera 5. januára 1941 padlo do zajatia v Bardíji a v okolí okolo 45 tisíc talianskych vojakov. Udatný generál Bergonzoli utiekol do Tobrúku, prezlečený za obyčajného vojaka.
Minister Eden nadšený týmto víťazstvom parafrázoval Churchillov slávny výrok adresovaný pilotom z bitvy o Britániu: „Nikdy nebolo zajatých toľko mužov takou hŕstkou.“ Wavellová sebadôvera akoby s ďalším vlastne zadarmo získaným víťazstvom opäť vzrástla. V deň keď padla Bardíja nariadil pripraviť plány na obsadenie Tobrúka a Benghází, hlavného mesta Kyrenaiky. Ako vždy na neho tlačil Churchill. Ten ho 6. januára varoval: „Času nie je nazvyš. Nemôžem uveriť tomu že by Hitler nezasiahol v blízkej dobe nezasiahol.“ Zároveň ale Churchill uvažoval o stiahnutí vojsk zo stredného východu na podporu Grécka, kde sa talianske ťaženie zmenilo na fiasko a opäť všetko nasvedčovalo tomu že sa do behu udalostí vložia Nemci. „Pád Grécka by zatienil úspechy ktoré sme dosiahli v Lýbii.“ oznámil Churchill Wavellovi 10. januára. „Obsadeniu Tobrúku nestojí nič v ceste, ale teraz musí byť chod všetkých operácií podriadený podpore Grécka.“
Tobrúk padol do rúk Austrálčanov 22. januára 1941 za podpory 16 Matíld, ktoré zohrali kľúčovú úlohu. Zajatých bolo ďalších 30 tisíc mužov, 236 diel a 87 tankov. Briti získali toľko potravín, že mohli dva mesiace živiť 25 tisíc svojich vojakov. Po dobití Tobrúku sa Briti valili ďalej na západ.
V tej dobre už grécka vláda odmietla britskú vojenskú pomoc v obave, že by vyprovokovala Nemcov k útoku a tak dostal Wavell povolenie pokračovať na Benghází. Ako sa však Churchill obával, Mussolini prijal Hitlerovú ponuku podporiť Talianov v Severnej Afrike. Prvé nemecké vojská mali doraziť v polovičke februára 1941. Čas sa teraz stával dôležitou devízou. O'Connor preto postupoval napriek faktu, že jeho 7. obrnená divízia mala k dispozícii už iba 50 stredných a 93 ľahkých tankov. Keď zistil že sa Taliani opevnili v priestore pobrežnej cesty u Derny, 240 kilometrov východne od Benghází, rozhodol sa generál pre smelý obchvat zľava. Obišiel by nielen Dernu ale aj samotné Benghází čím by sa mu podarilo obkľúčiť celý zvyšok Grazianiho armády. Najprv však počkal na zásobu nových tankov a zásob, ktoré mali doraziť 7. februára. Štyri dni pred týmto dňom dostal O'Connor výsledky leteckého prieskumu, podľa ktorých zistil že Taliani sa pripravujú na ústup z Benghází do Agheily, odkiaľ mohli blokovať cestu z Kyrenaiky do Tripolisu. Ak ich chcel zastaviť, musel jednať rýchlo. 4. februára ráno sa vyčerpaná 7. obrnená divízia vydala na jednu z najodvážnejších výprav púštnej vojny. So zásobami na dva dni a s nedostatkom pohonných hmôt urazila za 33 hodín 260 kilometrov na jednej z najhoršie prístupných oblastí severnej Afriky. Práve včas. Iba dve hodiny po dosiahnutí pobrežnej cesty u Bajdá Fomm, 11. husárský pluk, prápor streleckej brigády a podporné delostrelectvo napadlo ustupujúce talianske jednotky z Benghází. Napriek tomu že Britov bolo asi len 2 tisíc, mali na svojej strane moment prekvapenia a podarilo sa im udržať Talianov na mieste tri hodiny, až do príchodu prvých obrnených jednotiek. Ďalší deň ráno dorazila Talianom ako posila veľká pešia skupina, ktorá bola sprevádzaná viacej než stovkou nových stredných tankov, zatiaľ čo Briti ich mali len 29. Po ceste však postupovali rozdrobene a držali sa na ceste. Briti ale využívali šikovne úkryty za terénnymi vlnami, odkiaľ boli vidieť len veže tankov ktoré boli pripravené na paľbu. Do západu slnka sa podarilo Britom zničiť 60 talianskych tankov a zajať tisíce vojakov. Posledný pokus o prielom učinili Taliani nasledujúce ráno za podpory 16 tankov. Boli však zastavení. Teraz už necelé 3 tisíce Britov zajali okolo 25 tisíc Talianov (medzi nim aj udatný generál Bergonzoli) a zničili im 216 diel a 120 tankov. Za necelé dva mesiace za cenu iba 500 padlých mužov a vyše 1300 zranených Briti postúpili o tisíc kilometrov a na nepriateľskom území porazili päťkrát početnejšie vojská Talianov. Zajali cez 138 tisíc mužov, získali alebo zničili okolo 420 tankov, cez 800 diel a okolo 560 lietadiel. Po úplnej Grazianiho porážke mali teraz Briti voľnú cestu cez Agheilu do Tripolisu, posledného oporného bodu Mussoliniho v severnej Afrike. Práve keď sa ale chystal O'Connor zasadiť talianskym nádejam na severoafrickom bojisku ranu z milosti tak zasiahol Churchill. Grécky vodca Ioannis Metaxas 29. januára 1941 zomrel a jeho nástupca Alexandros Korizis oznámil britskému veľvyslancovi, že by britskú vojenskú pomoc privítal. Churchill bol polichotený a 12. februára nariadil Wavellovi zastaviť postup a premiestniť do Grécka „...bojové časti armády ktoré až doteraz bránili Egypt a pripraviť všetko k ich maximálnemu posilneniu a rýchlemu vyslaniu. Pokiaľ Grécko s britskou pomocou dokáže Nemcom niekoľko mesiacov vzdorovať, zvýši sa šanca na tureckú intervenciu na stranu spojencov." vysvetľoval Churchill. Tak sa stalo že Churchillovo nariadenie roztrieštiť Wavellove sily spôsobilo katastrofu nielen v Grécku, ale aj v Afrike. Prvý kontingent, ktorý mal čítať celkom 50 000 mužov dorazil do Solúna 7. marca. Nemci zaútočili o mesiac neskôr a počas niekoľkých týždňov obsadili Grécko. Britov donútili k ďalšej potupnej evakuácii. Tí stratili v Grécku 12 000 mužov, všetky tanky a väčšinu vojenského materiálu. V severnej Afrike sa medzitým začala otáčať karta.
Tak isto ako predtým v Mussoliniho prípade, ani Churchillové zasahovanie nebolo šťastné, keďže sa negatívne dotklo britských záujmov v Severnej Afrike. Nebyť premiéra tak by O'Connor pravdepodobne Talianov z Lýbie vytlačil skorej, než by mohli Nemci niečo zmeniť. O tom boli presvedčení aj samotný Nemci. “Vtedy sme nechápali, napísal generál Walther Warlimont, člen Hitlerovho štábu, prečo Briti nevyužili problémy v Kyrenajke k postupu na Tripolis. Nič im nestálo v ceste. Taliani boli ochromení panikov a každým momentom čakali nápor britských tankov.“ Tak sa stalo, že na vyčistenie Severnej Afriky od vojakov Osy boli potrebné ďalšie dva dlhé roky ťažkých bojov a strát mnohých životov. Cena, ktorá mala byť zaplatená za trestuhodné zahodenie skvelej príležitosti z februára 1941 bola vysoká.


Mapa postupu Talianov a následná britská protiofenzíva:
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/91/AfricaMap1.jpg

Pokračovanie: Boje v Severnej Afrike (1940 - 1943) II.




Naposledy upravil private_joker dne 7/4/2016, 01:09, celkově upraveno 1 krát
  
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 4/4/2016, 19:28  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Tak jsem to konečně přečetl a dobrý. Jen dodám, jak dopadl ten generál Bergonzoli alias "Elektrická brada" (měl fousy jako Krakonoš). Krátce po zajetí ho chytlo slepý střevo a O´Connor ho nechal svým letadlem odvézt do nejlepší nemocnice v Alexandrii. A Bergonzoli ho až do smrti chválil kudy chodil. Mr. Green


  
Střelec
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 4/4/2016, 19:59  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Co tam pobíhalo tou dobou za obrněnou techniku na britský straně? Matyldy Mk.II, nějaký (jaký?) obrněný auta, tančíky Carden Lloyd a co ještě? Za Taloše tam válčily Autoblindy různých verzí, staré Lancie, tančíky CV, tanky L2, M 13-40 a jejich předchůdci + samochodky na jejich podvozcích...


  
Destroyman
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 4/4/2016, 20:08  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Hlavně ty Matildy. Pro tahdejší italský zbraně byly prakticky neprůstřelný. Ještě Němci si kořistní Matildy prý náramně pochvalovali, protože až do příchodu Tigerů to byly pro posádku nejbezpečnější tanky.


  
private_joker
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 4/4/2016, 20:36  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Čo som tak našiel na internete tak Briti nasadili ľahké tanky MK VIC
Image

Tanky Mark1 Cruiser
Image

A zo začiatku talianského vpádu a následnej protiofenzívy sa mohli po Západnej púšti preháňať aj tieto modifikované vozidlá 1924 Rolls-Royce Armoured Car
Image

A rozhodne Matildy, ale to už spomenul Destroyman. No a možno toto niekomu pomôže, tu je zoznam britských jednotiek dislokovaných v Egypte v roku 1940 :
http://www.britishmilitaryhistory.co.uk/webeasycms/hold/uploads/bmh_document_pdf/British-Troops-Egpyt-W.D.F.-1940-.pdf


  
Střelec
Anonymní






1.00 Sigidolar

PříspěvekZaslal: 6/4/2016, 08:39  Předmět:  (Žádný předmět) Odpovědět s citátemDolůNahoru

Mk.VIC jsou na podvozku Carden-Lloyd, výzbroj dva kulomety, z toho jeden patnáctimilimetrovej v licenci ČZ (naše armáda ho nezavedla), stavebnici prznil Airfix 1/76. O Rollsech jsem měl nějakou představu, mihly se na pár fotkách a klasickou verzi s kulometem dělá Roden v pětatřicetině. Třívěžovej Cruiser Mk.I je překvápko, podvozek evidentně později posloužil pro Valentine. Možná tam ale běhaly i nějaký jiný vykopávky, kolonie na pacifikaci domorodců spolkly leccos, co v Evropě nemělo šanci.


  
Zobrazit příspěvky z předchozích:      
Odeslat nové témaOdpovědět na téma Zobrazit předchozí témaPoslat email příteli.Seznam uživatelů, kteří vidělit tento příspěvekUložit toto téma jako souborPrintable versionSoukromé zprávyZobrazit následující téma

Zobrazit následující téma
Zobrazit předchozí téma
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Nemůžeš připojovat soubory k příspěvkům
Nemůžeš stahovat ani prohlížet přiložené soubory


Časy uváděny v GMT + 1 hodina

Board Security

58214 blokovaných útoků
Powered by phpBB2 Plus, phpBB Styles and Kostenloses Forum based on phpBB © 2001/6 phpBB Group :: FI Theme :: Mody a Credit

[ Time: 0.1915s ][ Queries: 19 (0.0275s) ][ Debug on ]